Preklady z latinčiny

Názov latinčina pochádza z názvu oblasti Latium (dnes talianske Lazio), osídlenej italickým kmeňom Latinov. Písmo, ktoré poznáme ako latinka vzniklo práve na území dnešného Talianska. Má korene v semitskej, fenickej ale aj gréckej abecede. Písaná latinčina pôvodne nemala interpunkciu, poznala iba verzálky, teda veľké písmená, a dokonca neobsahovala ani medzery medzi slovami – čiastočne kvôli šetreniu miesta, písalo sa totiž na malé voskové tabuľky. Odtiaľ pochádza aj termín, resp. metafora, tabula rasa. Odhaduje sa, že najstarší nápis v latinčine nesie spona na odev zo 7. storočia pred n.l. nájdená v meste Palestrina.

Vývoj latinčiny sa dá rozdeliť do niekoľkých období a úzko súvisí s rozpínavosťou Rimanov a Starovekého Ríma. Okolo roku 265 pred n.l. Rimania dobyli grécke kolónie, čím sa ich jazyk obohatil o grécke slová, no starú latinčinu ovplyvňovala aj etruština či oskičtina. Veľký jazykový rozmach bol zaznamenaný v 1. storočí pred n.l. Rozvíjala sa literatúra, slovná zásoba, latinčina sa očisťovala od ľudových prvkov. Vznikali významné diela známych autorov – Cicera, Caesara, Varra a iných. Klasická latinčina sa rozširovala spolu s mocou Rimanov a stala sa z nej lingua franca antického sveta.

Nesmieme však zabúdať na ľudovú latinčinu, ktorá existovala popri tej klasickej, pričom tieto dve jazykové vrstvy sa navzájom ovplyvňovali. Z ľudového jazyka (sermo vulgaris) sa postupne, okolo 9. storočia, vyvinuli práve románske jazyky. Po páde Západorímskej ríše vplyv latinčiny upadal, no svoje miesto našla aj v stredoveku. Príchodom novoveku a snahou prekonať úpadok stredoveku latinčina znovu získala dôležité postavenie. Z tohto obdobia pochádza aj latinčina rímskokatolíckej cirkvi.

Pravdepodobne vás veľmi nezaujíma, že latinčina má šesť pádov, päť deklinácií podstatných mien či štyri konjugácie slovies, pokiaľ neviete ako prečítať napríklad výrok pripisovaný Ovídiovi - „Gutta cavat lapidem non vi sed saepe cadendo“, ktorý by sa dal prenesene preložiť ako naše „trpezlivosť ruže prináša“. Riešenie necháme na vás, no možno vás bude zaujímať, že ani latinčina nemá jednotnú výslovnosť. V tej klasickej by sme vyslovili Cicero ako „Kikero“ a Caesar ako „Kaisar“. V latinčine, ktorú dnes používa rímskokatolícka cirkev, vďaka vplyvu taliančiny zase „Čičero“ a „Česar“. To však neplatí pre všetky krajiny, napríklad tie slovanské v latinčine „C“ čítajú ako obyčajné „C“.

Možno ste si všimli nadpis a vravíte si, že už ste ho určite niekde videli, no neviete, čo znamená. Lorem ipsum je pseudo-latinský text, ktorý slúži na grafické testovanie rozvrhnutia stránok, časopisov či inej tlače. Neodpútava pozornosť od grafických prvkov a rozloženia práve tým, že je nezmyselný a nezačítame sa doň.

Na záver prinášame menší rýchlokurz latinčiny: Salve – Ahoj, Nullo intellego – Nerozumiem, Quaesō – Prosím, Gratias vobis ago – Ďakujem, Adiuva! – Pomoc!, Bene sapiat – Dobrú chuť, Ubi sunt latrinae? – Kde je záchod? Nikdy neviete, kedy sa vám tieto frázy zídu!