Zvieracie podstatné mená

Radi trávite čas v prírode? My rozhodne áno. Preto sme sa rozhodli trochu tej prírody preniesť aj do spisovného jazyka. Na zúbok sa pozrieme divokej i menej divokej zveri. Vlky alebo vlci? Môžeme napísať „holubi“ s mäkkým i?

Nuž, ako sa hovorí, darovanému zverovi na zuby nehľaď. Ak máte pochybnosti o správnom písaní zvieracích podstatných mien, na nič nečakajte a čítajte ďalej.

Tie tučniaky a tí tučniaci

Písanie a používanie zvieracích podstatných mien nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Najviac problémov vzniká pri písaní koncoviek i/y/e zvieracích podstatných mien v mužskom rode (psi/psy, orli/orly, sokoli/sokoly, papagáji/papagáje, medvedi/medvede,...).

Aby sme túto slovenčinársku dilemu vyriešili, najskôr musíme rozlíšiť, či potrebujeme použiť zvieracie podstatné meno ako neživotné alebo životné.

Častejšie používaný je tvar neživotný, kedy hovoríme o zvieratách v pravom zmysle slova. Pre tento prípad sú v mužskom rode určené vzory dub a stroj a koncovky y/e. V množnom čísle to teda budú dva kocúry, tri jastraby a štyri sokoly, či býky, slony, holuby, medvede, jelene, kone,...

V prípade životných zvieracích podstatných mien mužského rodu používame vzor chlap. Životné zvieracie podstatné mená majú prenesený význam a pomenúvame nimi ľudí – napríklad „Titul opäť získali jastrabi (členovia hádzanárskeho klubu Jastrab)...“ alebo „Tí dvaja starí kocúri sa už zase vadia o futbale.“ Niektoré podstatné mená síce vyzerajú na prvý pohľad nesprávne (holubi, orli, sokoli, medvedi, jeleni) a zdá sa, že by si zaslúžili koncovku -y alebo -e, no ak ide o prenesené pomenovanie, tento tvar je úplne v poriadku.

Rozlíšiť, či ide o životné alebo neživotné podstatné meno, vám pomôžu ukazovacie zámená tie/tí, napr. tie tučniaky (neživotné) a tí tučniaci (životné).

S chybami sa stretávame aj v koncovkách zvieracích podstatných mien ženského rodu: napr. viete, či je správny tvar husi alebo husy? Ak ste odpovedali „husi“, gratulujeme. 😉

Psi alebo psy?

Ak máte pozorné oko ako jastrab, iste ste si všimli, že sme zatiaľ v žiadnom príklade nepoužili podstatné meno pes. Zámerne sme si ho nechali na koniec, pretože v tomto prípade ide o výnimku.

Podstatné mená pes, vlk a vták môžeme v množnom čísle skloňovať aj ako životné. V nominatíve sú teda správne podoby psy, vlky, vtáky, ako aj podoby psi, vlci, vtáci a v akuzatíve (vidím) psy, vlky, vtáky aj psov, vlkov, vtákov. V odborných textoch sa používajú výlučne neživotné podoby (psy, vlky, vtáky). V beletrii a v bežnej komunikácii sa častejšie používajú životné tvary (psi, vlci, vtáci).

Pozor! Nech už použijete ktorýkoľvek tvar, je dôležité mu prispôsobiť prívlastky:

• Psi sú inteligentní. / Psy sú inteligentné.
• V ZOO sme videli vlkov. Boli väčší ako náš Dunčo. / V ZOO sme videli vlky. Boli väčšie ako náš Dunčo.

Zver a zverina – špecialita nielen na tanieri

V prípade slova zver rozlišuje slovenčina dva varianty.

• Zver v mužskom rode (ten zver) používame na pomenovanie väčšieho, zvyčajne dravého zvieraťa.
• Zver v ženskom rode (tá zver) je hromadné podstatné meno, ktoré pomenúva skupinu zvierat (napr. lesná zver, vysoká zver), no používa sa iba v jednotnom čísle a skloňuje sa podľa vzoru kosť.

Teóriu by sme mali. A teraz prax, aké i/y napíšeme v slovách zver v tejto vete?
„Divé zveri/y sa vydali po stopách vysokej zveri/y.“

• V spojení „divé zvery“ zvolíme tvrdé y, pretože sme použili množné číslo. (Pri hromadnom podstatnom mene zver, by malo spojenie podobu divá zver.)
• „Po stopách vysokej zveri“  zakončíme mäkkým i, keďže v tomto prípade môže ísť iba o ženský rod. (Opäť na porovnanie: ten zver – vysoký zver – po stopách vysokých zverov.)

Skrotiť slovenčinu niekedy nie je jednoduché, no naša rubrika Lexika spisovne je tu, aby vám pomohla.