„Úvodzovkový“ špeciál

Námetov na nespisovné slová či problematické výrazy, s ktorými vám v našej rubrike Lexika spisovne pomáhame, je viac než dosť. Sem-tam sa však oplatí pozrieť sa na pravopis z iného uhla. Dnes preto budeme hovoriť o interpunkčných znamienkach, konkrétnejšie o úvodzovkách. Vedieť ich správne napísať a používať na náležitých miestach sa určite zíde. Poďme na to.

Ako správne písať úvodzovky

Úvodzovky píšeme vždy bez medzery a vo dvojici, teda pred a za slovom či výrazom, ktorý chceme vyčleniť. Podľa slovenského pravopisu ich správne zapisujeme v tvare „slovo“ (pomôckou na zapamätanie je, že ich tvar pripomína čísla 99 – dole a 66 – hore). Naopak nesprávne sú úvodzovky v tvare “slovo” (čísla 66 a 99, obe hore), ktoré sú bežné pre angličtinu.

Všestranné úvodzovky

Úvodzovky sú tak trochu „švajčiarskym nožíkom“ interpunkčných znamienok, pretože majú mnoho funkcií. Jednu z nich ste si mohli všimnúť v predchádzajúcej vete – úvodzovky môžu označovať a vymedziť obrazné pomenovanie alebo prirovnávací výraz.

Ich ďalšou úlohou je označenie ironických, viaczmyselných a príznačných slov. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu môžeme úvodzovky napísať aj v prípadoch, kedy určitý výraz chceme použiť v inom zmysle, ako sa používa zvyčajne.
Napríklad: Je rozdiel hovoriť spisovnou slovenčinou a „slovenčinou“. Alebo ak nie ste nadšenec spisovného jazyka: Tento článok vás určite „zaujíma“.

Úvodzovky sú užitočné aj na oddelenie slangových slov: Ak sa ich naučíte správne používať, budete „nadupaný“.

Ako na priamu reč?

Priama reč oživuje text a v umeleckom jazykovom štýle môže prejav dramatizovať. V iných štýloch, napríklad v publicistickom, môže fakticky a presne informovať o tom, čo povedala istá osoba.

V texte sa priama reč zvyčajne oddeľuje práve úvodzovkami, a to na jej začiatku a na konci. Špecifické je aj písanie priamej reči s uvádzacou vetou, ktorá môže byť pred alebo za priamou rečou a niekedy aj vložená v jej strede. V praxi to potom vyzerá nasledovne:

„Chcem sa naučiť lepšie po slovensky.“ (priama reč bez uvádzacej vety)
„Veď už ti to ide výborne,“ oponoval Jozef. (uvádzacia veta na konci, priama reč končí čiarkou)
„Ale nejde!“ zvolal Marek. (uvádzacia veta na konci, priama reč končí výkričníkom)
Na to sa Jozef zháčil: „Prečo?“ (uvádzacia veta na začiatku, priama reč uvedená dvojbodkou)
„Veľmi sa snažím,“ pokýval hlavou, „ale je to ťažké.“ (uvádzacia veta v strede, oddelená čiarkami)

 

V niektorých prípadoch sa na oddelenie priamej reči používajú aj iné znaky, napríklad pomlčky.

– Môžem v texte použiť aj pomlčky? – spýtal sa Jozef.
– Áno, avšak má to svoje pravidlá, – odpovedala Jana.

V prípade pomlčiek je potrebné oddeliť ich medzerou z oboch strán a čo je dôležitejšie, nekombinovať pomlčky s úvodzovkami alebo inými zástupnými znakmi, v texte by mali byť použité jednotne (pokiaľ ich teda úplne nevynecháte, ako spisovateľ Samuel Beckett).

S pomlčkami na označenie priamej reči sa častejšie stretneme v krajinách východnej Európy, no nie sú cudzie ani západnému svetu, používal ich napríklad James Joyce.

A čo citáty?

Ak vo vete uvádzame doslovný úplný citát (teda taký, ktorý má charakter celej vety), píšeme ho podobne ako priamu reč – bodka na konci vety je pred úvodzovkou. Napríklad J. W. Goethe hovorí: „Kto nepozná cudzie jazyky, nevie nič ani o svojom vlastnom.“

V prípade citovania časti výroku, teda nie celej vety, napíšeme bodku až za úvodzovkou. Napríklad: Tento článok hovorí, že úvodzovky „majú mnoho funkcií“.

Čerešničky na záver – užitočné klávesové skratky a jazykové rozdiely

Tentokrát tu máme čerešničky rovno dve.

Prvou je užitočná pomôcka, aby ste už nikdy nemuseli písať namiesto úvodzoviek dve čiarky a dva dĺžne – ,,takto´´ (áno, nájdu sa aj takí). Ak teda neviete na klávesnici nájsť úvodzovky, stlačte:

ALT a zároveň napíšte číslo 0132 na vloženie dolných úvodzoviek („) a
ALT a číslo 0147 na vloženie horných úvodzoviek (“).

Ďalšie užitočné klávesové skratky nájdete tu.

Druhou čerešničkou sú rozličné pravidlá písania úvodzoviek. Tie sa líšia naprieč krajinami, ale aj jazykmi. Určite ste sa už stretli s francúzskymi úvodzovkami v tvare «...». Rovnaké sa však používajú nielen tam, ale aj v Grécku, Nórsku alebo Rumunsku. V chorvátskej tlači zase niekedy nájdete úvodzovky v opačnom poradí, teda »...«. Švédsko a Fínsko dodržiavajú pravidlo o písaní oboch úvodzoviek v tvare ”...” (tvar 99 a 99). Úplne odlišný zápis je typický pre umelý jazyk Lojban, namiesto znakov používa písmená lu... li’u.

Zamýšľate sa niekedy nad správnym zápisom úvodzoviek? Alebo vám to ide „od ruky“?