Univerzálny jazyk Slovanov

Ak ste boli na dovolenke v Chorvátsku, Slovinsku, Poľsku či inej slovanskej krajine – ako ste komunikovali? Využívali ste angličtinu? Alebo ste sa dorozumeli aj po „svojom“? Čo keby sme vo všetkých slovanských krajinách mohli rozprávať jedným jazykom? Vedeli by ste si to predstaviť?

Možno vás pri úvahách o univerzálnom jazyku napadá jazyk esperanto, ktorý je najrozšírenejším medzinárodným umelým jazykom. Esperanto je zložené z viacerých jazykov pochádzajúcich z rôznych jazykových rodín, preto je potrebné sa ho naučiť.

V dnešnom článku sa však budeme venovať univerzálnym jazykom pre Slovanov, ktorým by sme rozumeli bez toho, aby sme sa ich museli učiť.

Slovio

S takouto snahou prišiel pred niekoľkými rokmi Slovák Martin Hučko. Vytvoril medzislovanský jazyk, ktorý nesie názov Slovio. Ide o jazyk, ktorému by podľa autora mohlo rozumieť viac ako 400 miliónov ľudí na svete, pochopiteľne Slovanov.

Slovio je jednoduchý, vzájomne pochopiteľný jazyk, ktorý je založený na klasických slovanských a baltsko-slovanských jazykoch. Súčasný Slovio slovník obsahuje približne 60 tisíc slov, mien a výrazov.

Oproti tradičným slovanským jazykom, používa Slovio iba najzákladnejšiu latinskú abecedu bez špeciálnych znakov. Text v tomto jazyku preto môžeme písať na ľubovoľnej klávesnici, vrátane anglickej. Gramatika sa vyznačuje jednoduchosťou, napríklad množné číslo podstatných mien sa tvorí pridaním prípony -s alebo -is. Slovio nerozlišuje i/y a namiesto mäkčeňa sa za písmeno pridáva „x“ (napr. cx = č).

Takto Slovio vyzerá v praxi: Sxto es Slovio? Slovio es novju mezxunarodju jazika ktor razumijut cxtirsto milion ludis na celoju zemla. Slovio imajt prostju, logikju gramatia i Slovio es idealju jazika dla dnesju ludis.

Tak čo, rozumeli ste? 🙂

Medzislovančina

Medzislovančina je projektom českého pedagóga a informatika Vojtěcha Merunku a holandského jazykovedca Jana van Steenbergena za pomoci ďalších účastníkov. Vznikla zlúčením dvoch významných snáh o vytvorenie univerzálneho slovanského jazyka: novoslovienčiny (V. Meruňka) a slovianskeho jazyka (J. van Steenbergen).

Medzislovančina je položená na základoch staroslovienčiny, no jej slovná zásoba vychádza zo všetkých slovanských jazykov.  V súčasnosti tento jazyk ovláda okolo 200 ľudí, avšak podľa štatistických údajov až 84 % Slovanov rozumie medzislovančine na dostatočnej úrovni, a teda patria medzi mierne pokročilých. V prepočte ide o takmer 300 miliónov ľudí.

Nový univerzálny slovanský jazyk by si podľa jeho autorov mohol nájsť svoje miesto najmä v oblasti turizmu, či už v doprave, hotelierstve, kultúre a ďalších informačno-komunikačných sférach. Nechajme sa teda prekvapiť, čo nám tento jazyk prinesie a či si nájde svoje uplatnenie v praxi.

Prinášame vám aj ukážku medzislovančiny:

Prihodi muž do doktora i govori:
— Pane doktore, ja imaju problem. Ja myslju, že ne mogu iměti děti.
— Čemu vy tako myslite?
— Tomu že moj otec takože ne iměl děti, i moj děd takože ne iměl.
— Vaš otec i vaš děd ne iměli děti? Izvinite, ale togda odkud vy jeste?
— Ja? Iz Dněpropetrovska!

Pokusov o vytvorenie univerzálneho slovanského jazyka však bolo oveľa viac. Zoznam (v anglickom jazyku) si môžete pozrieť tu.

Na záver už iba musíme skonštatovať, že každý slovanský (i neslovanský) jazyk je unikátny a krásny, a preto by sme sa mali snažiť ich zachovať. No spôsoby ako zjednodušiť vzájomné porozumenie sú vždy vítané.

Ako sa vám páčia medzislovanské jazyky? Privítali by ste ich napríklad pri cestovaní do zahraničia? Podeľte sa s nami o svoj názor v komentároch.