Umenie revidovať preklady

V prekladateľskom odvetví je jedným z najčastejšie skloňovaných pojmov revízia prekladu. Aj skúsenému prekladateľovi totiž môže ujsť preklep alebo nejaké to slovíčko vo vete. Čo to revízia vlastne je a na čo slúži?

Pozrime sa najprv na to, ako ju definuje norma o kvalite prekladateľských služieb ISO 17100. Revízia je v nej definovaná ako „dvojjazyčné preskúmanie vhodnosti obsahu v cieľovom jazyku v porovnaní s obsahom v zdrojovom jazyku na dohodnutý účel“. Slúži na dvojitú kontrolu a mala by byť vykonaná druhým párom očí.

Čo to však znamená v praxi?

Revízor má pred sebou originál a preklad. Vetu po vete, alebo presnejšie povedané myšlienku po myšlienke, tieto dva texty porovnáva. V prípade, že sa pôvodná myšlienka v preklade stratila alebo nebola vhodne vyjadrená, revízor text upraví.
Znie to jednoducho, však?

Aj revízia má svoje úskalia

Jedným z problémov, s ktorým sme sa už asi všetci stretli, je prehnane horlivý revízor. Hoci sa snaží vytvoriť najlepšiu finálnu verziu prekladu, nevie sa odpútať od svojho osobného štýlu a preklad objektívne posúdiť. Prekladateľovi sa vráti doškrtané červené more, kde neostal kameň na kameni. Nikoho nepoteší, keď sa mu jeho vydretý preklad, nad ktorým strávil nemálo času, vráti v takomto stave.

Možno sa pýtate, ako môžeme v digitálnej dobe hovoriť o „červenom mori“? Na papier sa už predsa dávno neprekladá. Veľmi užitočnou funkciou na revidovanie textov je sledovanie zmien vo Worde. Zachováva pôvodné riešenie a zároveň v texte vyznačí úpravy. Prekladateľ teda má na výber, či navrhované riešenie prijme alebo odmietne. Okrem toho môže revízor úpravy efektívne komentovať cez komentáre. Pri revízii platí, že sa žiadne komentáre ani úpravy nevkladajú priamo do textu. Mohlo by sa totiž stať, že komentár ostane zabudnutý a v texte naň natrafí až zákazník. Tiež je treba dbať na to, aby revíziou nevznikli v preklade ďalšie nedostatky, ako napr. dvojité medzery, dve časti jednej vety bez logickej nadväznosti a pod.

Škrtať treba s rozvahou

Pri revízii sa uplatňuje rovnaký postup ako pri preklade: nezačíname bezmyšlienkovite pracovať od prvej vety. A preto ani revízor nezačne škrtať od prvého odseku. Myslí na to, že pri finálnej kontrole už mal prekladateľ v hlave „prežuté“ všetky problémy a vyriešené všetky komplikované miesta. Aj keď možno nie je hneď jasné, prečo zvolil niektoré riešenie, zrejme za ním bol nejaký úmysel.

Nehas, čo ťa nepáli

Ale čo v prípade, ak naozaj horí? Napriek tomu, že prekladatelia prechádzajú výberovým procesom a testovaním, môže sa stať, že niekedy precenia svoje sily a s textom si nedokážu poradiť. Čo teda robiť, ak je preklad vyslovene zlý? V prvom rade je dôležité informovať o tom zadávateľa alebo prekladateľa, spoločne sa už dohodneme, ako ďalej.

Revízia by mala byť prínosom

Pre všetkých. Pokiaľ je preklad dobrý a revízia konštruktívna, zmeny vypovedajú samy za seba, či už je to terminologická úprava alebo zjednotenie textu. Každý prekladateľ počas svojej kariéry dostáva spätnú väzbu od zákazníkov. Tá je samozrejme dôležitá – všetci sme radi, keď sú s našimi prekladmi spokojní. Ale oceniť oddretú prácu na preklade a eleganciu ponúkaných riešení dokáže len kolega, ktorý tiež celé dni a možno aj večery sedí nad prekladmi a dostáva sa do rovnakých prekladateľských úskalí. Vďaka revízii získava prekladateľ nový pohľad na svoju prácu a posúva sa vpred. To isté ale platí aj naopak. Aj revízor sa pri čítaní kolegových prekladov môže čo-to nové naučiť.

K revízii treba pristupovať s citom a rešpektom k práci prekladateľa. O to viac je na mieste za kvalitný prepracovaný preklad kolegu oceniť.

Zdroj: STN EN ISO 17100: 2015