Pomnožné podstatné mená

Aj keď podstatné mená s príznačným názvom „pomnožné“ vyzerajú na prvý pohľad jednoducho, ich použitie nás niekedy uvádza do rozpakov.

Viete ich správne skloňovať? Nasaďte si okuliare a prečítajte si, ako na to.

Čo sú pomnožné podstatné mená?

Pomnožné podstatné mená sú slová, ktoré majú výlučne gramatický tvar množného čísla, no zväčša označujú jednu vec. Sú to napríklad rozpaky, okuliare, nožnice, nohavice, dvere, pľúca, husle, no patria sem aj vlastné podstatné mená ako Vianoce, Košice, Vráble, Tatry a ďalšie.

Ako určiť rod a vzor pomnožných podstatných mien?

Na správne určenie gramatických kategórií a skloňovanie pomnožného podstatného mena sa stačí pozrieť na zakončenie slova v nominatíve (kto/čo?) a datíve (komu/čomu?). Pre pomnožné mená používame tieto vzory:

• mesto > mestá („ústa, vráta, bradlá“),
• srdce > srdcia („pľúca, prsia, dvercia“),
• ulica > ulice („jasle, husle, kliešte, Vianoce“),
• žena > ženy („váhy, noviny, Alpy, hodinky“),
• dub > duby („dostihy, hody, Kúty“)
• stroj > stroje („okuliare, Vráble, Ladce“),

Pozor si treba dať pri skloňovaní pomnožných podstatných mien, ktoré sú zároveň geografickými názvami. V genitíve majú nulovú pádovú príponu, teda nepoužívajú rovnakú pádovú príponu, ako ich vzor.

Teda napríklad: Smrdáky – zo Smrdák (nie Smrdákov), Leváre – z Levár, Tesáre – z Tesár, Vráble – z Vrábeľ, Ladce – z Ladiec, Krompachy – z Krompách, Diviaky – z Diviak.

Niektoré miestne názvy sa nepodriaďujú tomuto pravidlu, ide najmä o tie, kde je prípona historicky zaužívaná, napríklad Hámre (z Hámrov), Sliače (zo Sliačov). V bežnej (či nie úplne spisovnej) reči sa prípona -ov pomerne bežne používa aj tam, kde by byť nemala (z Ladcov, z Tesárov a pod.).

Pomnožné podstatné mená nie sú jedinečné len pre slovenčinu

Je celkom možné, že ste o pomnožných podstatných menách počuli najmä ak boli pomenované latinským názvom „pluralia tantum“. Nevyskytujú sa, samozrejme, vo všetkých jazykoch, no stretneme sa s nimi napríklad v angličtine, poľštine, španielčine, nemčine či iných jazykoch. Zaujímavosťou je aj fakt, že pomnožné podstatné mená niekedy pomenúvajú rovnakú vec aj naprieč jazykmi (napr. nožnice/scissors/nożyczki, či nohavice/pantalones/spodnie).

Ako súvisia číslovky a pomnožné podstatné mená?

Pomnožné podstatné mená namiesto základnej číslovky dva používajú skupinovú číslovku dvoje (pozor, nie dvojo!), ktorá sa viaže s genitívom: napríklad dvoje novín, dvoje dverí/dvoje dvier). Pri vyšších počtoch sa používajú skupinové číslovky troje, štvoro, pätoro, šestoro, atď. Preto spojenia ako „dve dvere, tri dvere, štyri dvere“ nie sú spisovné.

Nie sme v tom sami, podobné pravidlo má aj poľština - používa napríklad „troje drzwi“, „pięcioro skrzypiec“ (teda troje dvere, pätoro huslí) ale „trzy filmy“, „pięć filmów“ (tri filmy, päť filmov).

 Robia vám problém niektoré pomnožné podstatné mená? Podeľte sa s ostatnými o vašu skúsenosť v komentároch.