Pomlčka, spojovník, dátum a čas – ako ich správne písať?

Leto je v plnom prúde – od 20. júna už aj z astrologického hľadiska. Slnko zapadá tesne pred 21.00 h, teplomery ukazujú hodnoty 27 – 35 °C, dlhé dusné večery striedajú upršané rána. Všetko sa pomaly začína otvárať a ako-tak vracať do „normálu“.

Ak toto leto napriek všetkému plánujete napríklad svadbu alebo oslavu, zostaňte s nami. Prezradíme vám, ako by ste mali do pozvánky správne zapísať dátum a čas udalosti a spomenieme aj jeden častý pravopisný nešvár – nesprávne písanie pomlčky a spojovníka.

Použiť spojovník či radšej pomlčku?

V spisovnej slovenčine má každé interpunkčné znamienko svoju úlohu. Spojovník (-) a pomlčka (–) sú si veľmi podobné a mnoho ľudí si ich používanie mýli, no plnia odlišné funkcie. Poďme sa teda pozrieť, aký je medzi nimi rozdiel.

Spojovník je kratší a neoddeľujeme ho medzerami. Pri spojovníku je pre nás najužitočnejšia predovšetkým jeho spájacia, resp. zlučovacia funkcia.
Spojovník používame:

• v zložených vlastných menách (Mária Rázusová-Martáková, Šaštín-Stráže),
• v zložených prídavných menách (slovensko-český, modro-zelený*),
• v spojeniach s hláskovou alebo významovou podobnosťou (sem-tam, krížom-krážom, zubami-nechtami, viac-menej)
• na vyjadrenie stupňovania (len tak-tak, už-už, šťastný-prešťastný)
• na spájanie číslic a písmen (4-izbový byt, 3-tisíc, 5-krát),
• na pridanie prípony ku skratke (pracoval v SĽUK-u),
• na rozdeľovanie slov na konci riadka.

*Pozor: prídavné meno v tvare modro-zelený používame v prípadoch, keď je daná vec dvojfarebná, napr. tričko, kt. má modré pruhy a zelené pruhy. Ak chceme vyjadriť odtieň, ktorý vznikol zmiešaním farieb, teda zelená domodra, použijeme prídavné meno modrozelený (bez spojovníka).

Pomlčka je dlhšia a oddeľujeme ju medzerou z oboch strán. Je užitočná najmä:

• pri uvádzaní rozpätí (v období máj – júl, v rokoch 1505 – 1508, na stranách 2 – 20),
• ako náhrada za sponové sloveso vo vete (Lexika spisovne – naše obľúbené jazykové okienko.),
• pri oddeľovaní priamej reči namiesto úvodzoviek (– Naozaj? – neveriacky krútila hlavou.),
• pri zvýraznení časti vety alebo prístavku (Tatranská Lomnica – naša prvá zastávka – sa nachádza na...),
• na vyjadrenie vzťahu rovnocennosti (trať Bratislava – Košice, zápas Slovensko – Chorvátsko).

Možností použitia spojovníka i pomlčky je, samozrejme, viac. Nájdete ich v Pravidlách slovenského pravopisu.

Jeden z dôvodov prečo sa pomlčka často zamieňa za spojovník je, že pomlčku na bežnej počítačovej klávesnici nenájdete. Teda, ak nerátame klávesovú skratku Alt + 0150.

Svadba bude 24. 8. o 14:00 hod. alebo o 14.00 h?

Ďalším z častých prešľapov býva písanie času a dátumu. V slovenčine je správny zápis dátumu a času upravený normou STN 01 6910. Táto uvádza spôsob písania jednociferných číslic dňa a mesiaca s nulou na začiatku, napríklad 09. 08. 2020. Ak mesiac uvádzame slovom, deň píšeme číslovkou bez nuly (9. augusta 2020).

Podľa Pravidiel slovenského pravopisu pri číselnom vyjadrení dňa a mesiaca môžeme nuly vypustiť (9. 8. 2020). Údaje zvyčajne oddeľujeme medzerou, v prípade potreby môžeme medzery vynechať, napríklad vo formulároch či v tabuľkách, ktoré obsahujú veľa údajov. Ak však máme dosť miesta, s medzerami vyzerá dátum prehľadnejšie.

Dátum sme už do pozvánky napísali správe. A čo čas? Používa sa „hod.“ alebo „h“? Medzi hodinami a minútami píšeme dvojbodku alebo bodku? Poďme pekne poporiadku.

Na vyjadrenie času môžeme použiť buď skratku hod. s bodkou alebo značku h, za ktorou bodku nepíšeme.

Medzi hodinami a minútami sa vo vetách píše bodka. So zápisom typu 09:30 hod., teda s dvojbodkou medzi hodinami a minútami a s nulou pred jednocifernými číslami, sa môžeme stretnúť vo formulároch, zoznamoch či tabuľkách. Čiže v prípadoch, kedy sa čas zapisuje bez dodatočného textu.

Svadba teda bude 24. 8. 2020 o 14.00 hod.

Čerešnička na záver – U nás to s tými pomlčkami ešte nie je také komplikované...

Ako slovenčinári môžeme byť radi, že písanie pomlčiek a spojovníkov nie je až také zložité. Napríklad v anglických textoch sa môžeme stretnúť nielen so spojovníkom, ale aj s dvomi dĺžkami pomlčky – kratšou, tzv. EN pomlčkou „–“ (en dash) a dlhšou EM pomlčkou „—“ (em dash), pričom ich dĺžku definuje šírka písmen N a M. Rozdiely v použití nájdeme medzi americkou, britskou a kanadskou angličtinou, ale napríklad aj medzi štandardmi rôznych asociácií. Naprieč jazykom nie je pevne dané ani použitie medzier okolo týchto znamienok.

Veríme, že vás článok opäť obohatil o niekoľko poznatkov z oblasti slovenského pravopisu.

Stretávate sa s chybami v slovenčine? Alebo občas sami riešite dilemu, čo sa ako píše? Napíšte nám! Najbližší článok môže byť venovaný práve vašej téme. 😉