Najčastejšie nedostatky v odborných prekladoch

Dnes by sme chceli upriamiť vašu pozornosť na úskalia odborných prekladov. To, že prekladať nemôže každý, kto ovláda cudzí jazyk, už vieme. Na vykonávanie tejto činnosti potrebujeme brilantný jazykový cit a poriadnu dávku talentu.

Nebuďme ľahostajní voči detailom, ktoré sa môžu javiť ako nepodstatné. Buďme ostražití, pýtajme sa kompetentných, pátrajme po riešeniach. Asi najlepšie to vyjadruje nemecké príslovie, ktoré hovorí, že diabol sa skrýva v detailoch („Der Teufel steckt im Detail.“).

Vplyv angličtiny

Angličtina je všade okolo nás. Či už aktívne, alebo pasívne, sme s ňou v každodennom kontakte. Preberanie nových slov z angličtiny do našej slovnej zásoby je teda prirodzený jav.

Pri preklade z angličtiny často natrafíme na termín, ktorý zatiaľ nemá (alebo si myslíme, že nemá) slovenský ekvivalent. Dôležité je, aby sme naslepo nepreberali anglické slová, ale pokúsili sa zistiť, či ich už náhodou niekto niekedy nepreložil. Možno bude potrebný hlbší rešerš, ale najhoršie, čo môžeme urobiť, je nezaoberať sa tým a napísať prvé slovo, ktoré nám zíde na um.

V praxi sa stretávame s dvomi extrémnymi prístupmi k preberaniu cudzích slov z angličtiny: jeden je  ponechať ich v pôvodnej podobe, dokonca bez skloňovania, druhý je ich zásadne prekladať a „poslovenčiť“. Správna cesta je niekde v strede.

Stáva sa, že zástancovia anglicizmov pretláčajú názor, že slovenské ekvivalenty nevyjadrujú presne to, čo anglické, a pokladajú ich za „dehonestujúce“. Motivácia používať anglické termíny pre ich zdanlivo vyššiu úroveň nie je na mieste. Urobí vám azda hairstylistka lepší účes ako kaderníčka? Alebo chodia do kúpeľov horší klienti ako do spa?

Preberanie anglických slov

Prvá úroveň adaptácie (udomácnenia) cudzieho slova v slovenčine je, že ho začneme skloňovať. Ak sa nachádza v anglickom slove spojovník, v slovenskej verzii ho odstránime. Takto zdomácnené slová sú napríklad online, snackbar, nonstop, startup atď.

Keď sa slovo udomácni, začneme ho postupne prispôsobovať, väčšinou prepisovať podľa nášho pravopisu. Napríklad slovo startup sa pravdepodobne časom bude písať startap, ale nevieme to naisto.

Dobrý príklad slova, ktoré je v procese zdomácňovania,  je výraz cloud verzus klaud (cloudový, klaudový). Mnohým ľuďom, primárne z IT prostredia, musí domáca podoba slova doslova biť do očí. Často je to však otázka zvyku a po pár použitiach sa nám zdomácnený spôsob písania už nezdá zvláštny. Konkrétne pri tomto slove nájdeme v aktuálnom korpuse zhruba polovicu záznamov v už zdomácnenej verzii. V prechodnom období sa v spisovnom jazyku akceptuje používanie obidvoch podôb.

Tak je to aj pri slove summit/samit. Zatiaľ fungujú obe podoby a ani jedna z nich nie je nesprávna. Môžeme si teda vybrať, ale v rámci jedného textu zachovávame konzistentnosť, teda nepoužívame raz jednu a raz druhú podobu, pôsobilo by to ako chyba.

Iný prípad je anglické slovo design, ktoré už má v našej slovnej zásobe stabilné miesto so slovenským pravopisom – dizajn. V takom prípade už nie je dôvod používať pôvodnú anglickú verziu ani sa to nepokladá za správne.

A kedy sa vlastne slovo udomácni? Odpoveď vždy bola jednoduchá – ak dané slovo používa dostatočné množstvo ľudí dostatočne dlho. Sme to práve my, používatelia jazyka, ktorí určujú, ako (rýchlo) sa niektoré slová udomácnia. Dnes sa však vďaka internetu tento proces môže veľmi zrýchliť. Niekedy však netreba podliehať módnym vlnám, ktoré sa šíria najmä pomocou médií. Netreba používať anglické slová, napr. message, cool, stage, namiesto tých, ktoré sú už ustálené. I keď človek môže mať pocit, že je správne tieto slová používať, keďže ich počuje z úst skúsených moderátorov, redaktorov či „influencerov“. 🙂

Časté chyby pri preklade do slovenčiny

Niektoré chyby sa zvyknú opakovať bez ohľadu na typ textu. Pozrime sa na ne bližšie.

Nesprávne používanie predložiek

Venujme pozornosť predložkám. Napríklad tam, kde je v angličtine predložka „for“, nemusí byť v slovenčine predložka „pre“. Nepovieme „móda pre tento rok“, „predpoklady pre niečo“, „návod pre používanie“. Správne je v týchto prípadoch použiť predložku „na“.

Ďalší fenomén je kumulovanie predložiek, tzn. použitie dvoch predložiek za sebou, ktoré sa spájajú s rôznymi pádmi. Určite to nie je vhodné riešenie, najmä v odborných textoch sa tomu treba vyhnúť.

Napríklad: pred a po aplikácii
Možné riešenie: pred aplikáciou a po nej

Podobným príkladom neprávneho používania predložiek sú dve predložky vedľa seba.

Napríklad: Ďakujeme, že ste reagovali na pre vás výhodnú ponuku.
Možné riešenie: Ďakujeme, že ste reagovali na ponuku, ktorá bola pre vás výhodná.

 

Nesprávne vykanie

Aj pri vykaní by sme sa mali vyvarovať drobných omylov.

Napríklad: Rada by ste si vyložila nohy?
Správne riešenie: Radi by ste si vyložili nohy?

 

Čiarky/interpunkcia

Áno, tie malé interpunkčné znamienka nie sú až také nepodstatné. Nesprávne umiestnené čiarky môžu dokonca zmeniť význam vety. Napríklad: Poďte jesť deti. verzus Poďte jesť, deti. Jedna čiarka – a taký rozdiel.

Určite nám je známe, že formát písania čísel v angličtine je iný ako v slovenčine. Pri preklade farmaceutického textu, v ktorom sa uvádza dávkovanie liekov, môže mať chyba v interpunkcii dokonca fatálne následky. Je predsa rozdiel, či má pacient užiť 1,200 mg alebo 1 200 mg prípravku.

 

Prenášanie chýb z originálu

Ak si všimneme chybu v origináli, nezabúdajme, že aj ten text písal „iba človek“ a možno nebol práve ukážkový odborník v danej oblasti. Preto neprenášajme chyby z originálu, urobme to v našom preklade správne, aby sme produkovali kvalitné texty a – v neposlednom rade – aby z nich mal náš čitateľ úžitok. Je to predsa naša vizitka.

Nakoniec uvádzame pár otázok na zamyslenie. Možno vás budú inšpirovať na ďalšie pátranie, preverovanie a rešeršovanie:

• Viete, že správny zápis spoločnosti s ručením obmedzením má byť vo formáte NÁZOV, s. r. o.? Všimnite si, kam patria bodky a medzery.
• Viete, že ak je na konci vety skratka, nepíšeme dve bodky, ale iba jednu?
• Viete, ako sa správne skloňujú slová ako granula, medaila, formula či metropola?

Článok je inšpirovaný prednáškou jazykovedkyne PhDr. Sibyly Mislovičovej s názvom O najčastejších nedostatkoch prekladov odbornej literatúry.