„Sladkým jazykom“ ju kedysi nazvali španielski spisovatelia Miguel de Cervantes i Lope de Vega. Ich brazílsky kolega, Olavo Bilac, ju opísal ako „posledný kvet Latia, rustikálny a nádherný“. Reč je o português alebo língua portuguesa – teda portugalčine.

Pred tým, ako do zákutí tohto zaujímavého jazyka nazrieme s naším hosťom, portugalským prekladateľom Joaom, spomeňme zopár základných faktov. Portugalčina je podľa agentúry CIA siedmym najrozšírenejším jazykom na svete: hovorí ňou okolo 260 miliónov ľudí, z toho približne 215 miliónov ju nazýva rodnou rečou. Úradným jazykom je nielen v Portugalsku a Brazílii, ale aj v afrických štátoch Mozambik, Angola, Guinea-Bissau, Kapverdy a Svätý Tomáš a Princov ostrov. Je tiež oficiálnym jazykom Európskej únie a Mercosulu, regionálneho hospodárskeho bloku v Južnej Amerike. Patrí medzi iberorománske jazyky a jej korene siahajú až do stredovekej Galicie, kráľovstva ležiaceho v severozápadnom kúte Pyrenejského polostrova.

Náš hosť Joao sa už viac ako sedem rokov venuje prekladom z portugalčiny, brazílskej i európskej, do angličtiny a naopak. Kultúru a jazyk študoval nielen doma v Lisabone, ale aj v Riu de Janeiro, pričom nejaký čas strávil i v Mozambiku. My sme ho poprosili, aby nám, ktorí po portugalsky nehovoríme, svoju rodnú reč priblížil.

Portugalčina je historicky bohatý jazyk. Čo je na nej podľa teba najatraktívnejšie?

Pravdepodobne jej ľubozvučnosť, pre mnohých zvláštna, a jedinečnosť v rámci románskych jazykov. Mnohí ľudia si myslia, že portugalčina a španielčina sú si veľmi podobné, opak je však pravdou.

Korene portugalčiny síce tiež nachádzame v latinčine, konkrétne „latinčine prostého ľudu“, tak bola koniec koncov aj dlhodobo označovaná – ako jazyk prostého ľudu... no jej vývoj ovplyvnilo viacero faktorov. Na Pyrenejský polostrov sa dostala najmä vďaka rímskym vojakom a osadníkom, ale už okolo 11. storočia sa odlišovala od svojej materčiny. Veľkú úlohu zohral „zlatý vek“, zámorské plavby a strety s neznámymi, rozdielnymi jazykovými kultúrami.

Aký vplyv na ňu teda mali iné jazyky?

Bol to najmä prienik a formovanie nových slov. Samozrejme, najväčšia časť slovnej zásoby i dnes pochádza z latinčiny, no množstvo slov je prevzatých z arabčiny, francúzštiny a taliančiny, v menšom počte potom z juhoamerických a afrických jazykov.

Môžeme však spomenúť aj pár „kurióznych“ prípadov – napríklad slovo ontem, zajtra, ktoré má rovnaký základ ako on dé, resp. an-dé v škótskej gaelčine. Alebo slovo chá, čaj, je zhodné s označením používaným v mandarínskej čínštine. Fungovalo to však aj opačne - portugalskí moreplavci šírili svoj jazyk po celom svete. Jazykovedci túto tézu nikdy nepotvrdili, ale niektorí sa domnievajú, že napríklad aj japonské ďakujem, arigato, vzniklo z portugalského obrigado.

Aké sú špecifiká portugalskej gramatiky, prípadne výslovnosti?

Tu by som mohol rozprávať naozaj veľmi dlho... Portugalčina síce nie je najťažší jazyk na svete, ale má mnoho pravidiel a zvukových rovín, ktoré len ťažko sprostredkovať prostredníctvom textu. Napríklad ako jediná využíva tzv. osobný infinitív, nenájdete ho v žiadnom inom románskom jazyku, okrem dialektov na Sardínii a severozápade Španielska. Spomeniem možno len takú perličku o portugalskej abecede – tej európskej – nenájdete v nej písmená k, w či y, pokiaľ nejde o cudzie slová, napríklad whisky.

Dokážeš nám priblížiť hlavné rozdiely medzi európskou portugalčinou a tou brazílskou?

Rozdielov medzi brazílskou a európskou portugalčinou je omnoho viac ako napríklad medzi britskou a americkou angličtinou, k čomu prispelo aj pomerne nedávne schválenie jazykovej reformy v Brazílii z roku 2009. Aj preto sa tam už o miestnom jazyku hovorí ako o „brasileiro“, po anglicky „brazilian“. Spomínané k, w a y už tu napríklad v abecede nájdete...

Za všetky odlišnosti spomeniem výslovnosť vo všeobecnosti – pri tej európskej sú ústa viac zavreté a nekladie sa taký dôraz na samohlásky. Tie sú v Brazílii vyslovované dlhšie a dôraznejšie, takže v rámci artikulácie možno trochu „preháňať“. A potom sú tu rozdiely v gramatike, používaní a význame slov...

Môžeš uviesť nejaké príklady rozdielnych slov?

Tak napríklad slovo vlak – v Portugalsku je to comboio, v Brazíli trem. Alebo ananás, ten je zaujímavý aj z etymologického hľadiska. V európskej portugalčine sa na jeho označenie používa o ananás, podobne ako v mnohých iných svetových jazykoch. V Brazílii sa mu však často hovorí abacaxi, čo je skvelá ukážka toho, že brazílska portugalčina bola ovplyvnená jazykmi juhoamerických Indiánov.

Aké sú podľa teba najväčšie prekladateľské výzvy portugalčiny?

Keďže predkladám z a do angličtiny, môžem hovoriť len o vzťahu medzi týmito dvomi jazykmi, ale myslím, že niektoré veci by platili aj v iných prípadoch. Často sa stretávam s problémom opakovania slov. V portugalčine sa považuje za nevhodné, priam až hlúpe použiť ten istý výraz v celom texte, uplatňujú sa synonymá. V angličtine to však neplatí, najmä v technických textoch sa opakujú tie isté názvy a slová. Potom sú to rozdiely v skratkových slovách a akronymoch, mnohé totiž v portugalčine nejestvujú, a preto musím v texte použiť celý prepis. To ho môže výrazne predĺžiť.

Mohol by si nám priblížiť a ozrejmiť nejaké idiomatické zaujímavosti, frázy, prípadne užitočný portugalský slang?

V portugalčine existuje veľké množstvo fráz a výrazov, ktoré nenájdete v slovníkoch. A, samozrejme, európska a brazílska portugalčina sú veľmi odlišné aj v rámci idiómov a slangu. Napríklad, „Ahoj, ako sa máš?“ by sa väčšina turistov spýtala Olá, como está?, resp. como vai?. Ak však vyrazíte do Portugalska, skúste nabudúce radšej hovorové Então? tudo bem? (Ahoj, ako?). Prípadne, ak sa ocitnete v Brazílii, použite Oi! e aí? Alebo, ak sa vám bude zdať niečo skvelé či „cool“, poznamenajte Fixe!, resp. brazílske Legal!