Mozog dvojjazyčného starne pomalšie ako jednojazyčného: Ako je to možné?

Vedecké štúdie vykonané v posledných rokoch prinášajú zaujímavé výsledky. Ukázali, že medzi mozgom jednojazyčného a dvojjazyčného človeka existujú viditeľné rozdiely. Tie sa prejavujú na efektivite jeho fungovania, ale aj rýchlosti starnutia. Aké výhody prináša súbežné ovládanie dvoch (a viacerých) jazykov?

Všetko to začína už v detstve

Jeden z výskumov sa zameriaval na dvojjazyčnosť u malých detí s vekom do jedného roka. Porovnával deti, ktoré vyrastali v rodine, kde sa hovorilo čisto po anglicky, s tými, ktoré boli vychovávané v španielsko-anglicky hovoriacich rodinách. Týmto deťom vedci púšťali rôzne anglické a španielske výrazy, pričom sledovali ich mozgovú odozvu.

Výsledkom experimentu bolo, že deti z bilingválnych rodín reagovali na anglické aj španielske slovíčka. V tom čase pritom ešte vôbec nevedeli rozprávať. Naopak, deti z výlučne anglicky hovoriacich rodín reagovali len na anglické slová a španielske úplne ignorovali.

Vyššia aktivita mozgu a lepšie vyhliadky do budúcnosti

Výskum ukázal, že deti dokážu rozoznávať jazyky ešte pred tým, ako vedia rozprávať. Vďaka tomu sa rozvíjajú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za kognitívne funkcie, plánovanie, rozhodovanie a riešenie problémov. U detí z jednojazyčných rodín tieto oblasti mozgu javili oveľa menšiu odozvu. To naznačilo, že nie sú až tak rozvinuté.

Čo to znamená v praxi? Deti, ktoré sú odmalička vedené k učeniu sa dvoch rôznych jazykov, majú lepšie mozgové predpoklady do budúcnosti. Je veľa šanca, že sa budú vedieť rýchlejšie rozhodovať, jednoduchšie vyriešia rôzne problémy a ich mozog bude fungovať celkovo efektívnejšie.

Učenie sa jazyka a rast sivej hmoty  

Vedec Andrea Mechelli z londýnskej University College skúmal, ako vplýva dvojjazyčnosť na rast sivej hmoty v mozgu. Pri porovnávaní snímok mozgov viacerých kategórií ľudí prišiel k zaujímavému zisteniu.

Učenie sa nového jazyka malo vždy za následok viditeľný nárast sivej hmoty, pričom ten bol priamoúmerný získaným znalostiam z daného jazyka. U ľudí, ktorí jazyk ovládali lepšie, bola sivá hmota väčšia. Výskum však ukázal aj to, že sivá hmota rastie najviac u detí a mladých. U ľudí, ktorí už dovŕšili 35. rok života, je nárast menej výrazný. Táto skutočnosť podporuje prvý spomínaný výskum, že k dvojjazyčnosti by sa mali viesť najmä deti, a to čo najskôr.

Vplyv dvojjazyčnosti na starnutie mozgu

V neposlednom rade má dvojjazyčnosť vplyv aj na to, ako rýchlo mozog starne.

Vedci z Univerzity v Montreale sa rozhodli skúmať, aké sú rozdiely v reakciách mozgu starších jednojazyčných a dvojjazyčných ľudí. Vytvorili jednoduchý experiment – ľuďom prikázali sledovať farbu pohybujúcich sa objektov, pričom mali ignorovať ich polohu a pozíciu. Počas toho sledovali, ako bude pracovať ich mozog.

Výskum ukázal, že jednojazyční ľudia museli pri tejto jednoduchej úlohe zapájať viac častí mozgu, najmä predné hemisféry. Tie sú, mimochodom, najviac citlivé na starnutie. Naopak dvojjazyční ľudia využívali len tie oblasti, ktoré majú za úlohu spracúvať vizuálne podnety. Ich mozog tak pracoval oveľa účinnejšie a menej sa namáhal.

Keďže mozog dvojjazyčného človeka pracuje efektívnejšie a nezapája zbytočne rôzne oblasti, menej sa pri svojej činnosti „opotrebúva“. Vďaka tomu starne pomalšie a dovoľuje ľuďom rýchlejšie rozmýšľať, rozhodovať sa a spájať si súvislosti.

Môže dvojjazyčnosť oddialiť demenciu?

Štúdie dokazujú, že existuje určité prepojenie medzi ovládaním dvoch alebo viacerých jazykov a náchylnosťou na demenciu. Napríklad tento výskum sa zameriaval na vplyv dvojjazyčnosti na demenciu. V rámci štúdie analyzovali zdravotné záznamy pacientov s diagnostikovanou demenciou, pričom 51 % z nich boli dvojjazyční pacienti. Ukázalo sa, že dvojjazyčnosť môže oddialiť nástup symptómov demencie až o 4 roky.

Heslo: „Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom,“ tak naberá úplne nový rozmer.