3 bodky 2014, neformálna konferencia o slovenskom jazyku, boli jedným veľkým prekvapením. Vysoká účasť, ľudia rôznych vekových kategórií a skutočne zaujímavé témy neposkytli žiaden priestor na sklamanie či sťažovanie si. Snažili sme sa zapisovať si čo najviac, o čom svedčí i dĺžka tohto článku, preto prejdeme rovno k obsahu 3 bodiek.

Softvérové nástroje CAT urýchlia preklady aj o 20%

Počítačom podporovaný preklad bola téma prvej prednášky pedagóga a prekladateľa Martina Mačuru. Ten správne podotkol, že súčasný moderný preklad je už produktom, ale zároveň aj umeleckým dielom.

Programy na počítačom podporovaný preklad sú nutnou výbavou každého prekladateľa. Fungujú spôsobom, že si zapamätajú to, čo už prekladateľ raz preložil. Vytvára sa tak databáza preloženého textu, kde pôvodná a preložená databáza tvoria pár. Nazýva sa tiež prekladová pamäť.

Sám Mačura uznal, že mu prekladateľské softvéry šetria čas i energiu. Meral si  čas potrebný na preklad „z papiera" a preklad priamo v nástroji CAT (computer aided translation). Podľa neho mu prekladateľský softvér urýchlil celý proces až o 20%. Síce staršie generácie prekladateľov nie sú práve otvorené používaniu nástrojov CAT, po tejto prednáške mnohí prikývli a uznali jeho benefity.

Mimochodom, myslíte si, že prekladatelia prečítajú obšírne texty alebo knihu predtým, než začnú s prekladom? Je to pekná predstava, v realite však kvôli nedostatku času nemožná. Preto dokážu prekladateľské softvéry analyzovať text z hľadiska štýlu, témy a príbuznosti pojmov, aby si prekladateľ mohol vytvoriť aspoň aký-taký obraz o texte na preklad.

Tieto nástroje dokážu po prekladateľovi kontrolovať interpunkciu a čísla (opravujú porovnávaním so zdrojovým textom), kontrolujú pravopis, zostavujú štatistiku použitých termínov, slov, znakov a dokážu dokonca hovorenú reč „prepísať“ do textovej podoby.

Hovorilo sa aj o službe Google Translator, ktorá je momentálne asi najlepším systémom na automatický preklad. Keďže funguje tiež na báze ukladania si prekladov, celosvetovo takto vzniká takmer nekonečná databáza.

Zaujímavosťou je, že čím odbornejší text necháte v službe Google Translate preložiť, tým vyššia je šanca, že získate celkom presný preklad. Pred prekladom si však radšej preštudujte podmienky používania tejto služby a dôverné firemné informácie sa tam neodporúčajú prekladať vôbec.

Našťastie, ani systémy na automatický preklad alebo nástroje CAT ešte stále nie sú schopné zdrojovému textu porozumieť v tom ľudskom slova zmysle. To znamená, že akékoľvek novátorstvo, ekvivalencia či kreativita zostávajú stále v kompetencii človeka – prekladateľa.

Ukáž mi tvoje písmo a ja ti poviem, kto si

Takto nejak by sa dala charakterizovať prednáška Petra Bakaya o grafológii. Začiatok bol obligátny, vznik písma, jeho vývin, šírenie, kultúrne rozdiely v písme a pod.

Tá zaujímavejšia časť však prišla v momente, keď pán Bakay začal hovoriť o grafológii. Táto vedná disciplína vznikla v druhej polovici 19. storočia a všímala si písané písmo ľudí a hľadala súvislosti s ich správaním či charakterovými vlastnosťami. Pravdou je, že sa vaša povaha skutočne odzrkadľuje v texte, ktorý píšete na papier. Napríklad prirodzený uhol sklonu je 75° +/- 5°. Čím šikmejšie píšete, o to viac ste impulzívnejší. Kolmosť v písme zase znamená sebaovládanie.

Najlepšou však bola tzv. pásmová teória. Hovorí o pripisovaní významu podľa toho, v ktorom pásme sa daný znak nachádza. Horné pásmo je vaša hlava, svedčí to o duchodne, racionalite, fantázii či predstavivosti. Stredné pásmo je srdce, hovorí o sociálnom kontakte a prejavuje sa tu extroverzia, introverzia, veľkosť ega či citovosť pisateľa. Dolné pásmo je o pudoch, hmotných statkoch, peniazoch, sexualite. Ľahšie si to možno predstaviť vďaka obrázku:

Je samozrejmé a prirodzené, ak sa písmo človeka rokmi mení. Písmo je zrkadlom duše, čiže ak sa meníte vy, mení sa i vaše písmo. Peter Bakay ešte spomenul jednu vec. A to, že by mali učitelia absolvovať grafologický kurz a vďaka nemu vedieť vyzistiť z písma, či dieťa napríklad nemá depresie alebo je doma týrané. Mohli by tak predísť rôznym tragédiám či udalostiam s dlhodobými následkami.

Mamina mi povedala: „Z písania nevyžiješ!“

O copywritingu, t.j. písaní pre médiá a reklamu, prišiel porozprávať Jaro Zacko, kreatívny riaditeľ bratislavskej reklamnej agentúry TRIAD. Ako väčšina copywriterov, i on chcel byť kedysi spisovateľom. Ale po výchovných slovách mamy: „Z písania nevyžiješ,“ si uvedomil, že má pravdu a vydal sa na dráhu copywritera. Jeho prezentácia bola zhrnutím základných rád pre tých, ktorí sa rozhodli taktiež písať a pôsobiť v reklame.

Nepísať nútené reklamné frázy, rozumieť téme, o ktorej píšeme, vyhodiť slovnú vatu, byť stotožnení s tým, čo píšeme, písať pre konkrétnych ľudí, písať formou konverzácie, včleniť do texu i štipku názoru, nenútiť, ale lákať a nechať priestor pre domyslenie. Odporučil zároveň čítať knihy, ale nie tie o reklame, učiť sa aj od bulvárnych časopisov, byť vtipnými, chodiť medzi ľudí a počúvať ich, nebrať sa vážne, cestovať mestskou hromadnou dopravou a zahodiť prvý nápad, ktorý nám napadne.

Najpodstatnejšou je, samozrejme, prax, musíte sa najprv „vypísať“. Čiže ak nezačnete denne písať, hoc len poznámky z dňa či názor na nejakú tému, čaká vás omnoho ťažšia cesta. Lebo ani copywriteri z neba učení nepadajú.

Táto prednáška sa tematicky blížila i rečníckemu bloku komika a blogera Tomáša Hudáka. Rodák z východu, ktorý si dokáže uťahovať i z vlastného občasného zajakávania sa, hovoril o blogovaní a atribútoch dobrého blogovania. Ako v copywritingu, tak i v blogovaní vyhráva kreativita. Neunudiť, búrať stereotypy, nájsť si správny terč, nebáť sa sarkazmu ani voči sebe samému. Sarkazmus podľa jeho slov „vydolováva“ to najhoršie z vás a hádže „to“ na objekt. Nebáť sa, skúšať, písať a veľa čítať boli jeho rady. Plus jedna špeciálna: „Aj to, keď váš text nemá pointu, môže byť jeho pointou.“

 

Vtáka po perí, človeka po reči tela

Krátkym kurzom neverbálnej komunikácie nás previedla Oľga Škvareninová, špecialistka na slovenský jazyk a komunikáciu v médiách. Svojich 30 minút prednášania venovala prejavom klamstva. Vďaka spolupráci s odborníkmi z rôznych oblastí vedela vymenovať množstvo príznakov klamstva.

O jej majstrovskej zručnosti a dobrom mene svedčí i nezvyčajná požiadavka, keď sa istý muž chcel kvôli milenke naučiť správne a dôveryhodne klamať svojej manželke. Človek je čitateľný teda nielen po písme, reči, ale aj po gestách, mimike, postoji a výrazi v tvári. Ak by ste mali možnosť niekedy navštíviť prednášku pani Škvareninovej, istotne odporúčame. Dozviete sa veľa zaujímavého.

 

Pri redigovaní textu láska neprospieva

Vtipným a sympatickým prednášajúcim bol aj spisovateľ, autor detektívok – Jozef Karika. Hovoril najmä o súboji autora a redaktora, procese redigovania textu, bezsenných nociach a strese z toho, koľko škrtnutí sa objaví v opravenom rukopise.

Tento akt, keď po mesiacoch, niekedy i rokoch úsilia a písania knihy odovzdá spisovateľ„svoje dieťa“ do rúk vydavateľstva a čaká na rozsudok, neraz spôsobuje veľa šedín.

Konflikty vznikajú pri tzv. textových miláčikoch autora. Keď totiž písete dlhší čas, prestanete vnímať opakujúce sa slová a frázy, práve tie vaše obľúbené srdcovky. V takejto chvíli odkázal i Karika svojej redaktorke, že „netreba upravovať, ja viem, čo som tým myslel.“

Nielen autor, ale i jazykový redaktor má svojich obľúbených slovných a gramatických miláčikov. Lenže každý má svoju vlastnú predstavu o tom, čo je bežné, prijateľné alebo prirodzené. Predstavte si potom ten konflikt, ak si jeden s druhým nesadnú a na svetlo sveta vyjde kniha, ktorej výroba bola sprevádzaná doťahovaním a nekonečnými úpravami. Rada pre publikum bola nepísať iba rečou svojho kmeňa, ak chceme osloviť širšiu cieľovú skupinu.

Veríme, že sme vás príliš čítaním neunavili, chceli sme však i takto potvrdiť, že konferencia 3 bodky má už svoje stabilné miesto medzi slovenskými podujatiami a pevne veríme, že bude každý rok aspoň takto úspešná a svojím spôsobom výnimočná.