Nie ste si istí, či v lete jete melón, alebo dyňu? Zaujímať by vás mohli aj priechodné izby v bytoch, pekárne a pekárstva, aj to, či ide byť zajtra pekne a či sa uvidíme aj zajtra. Venujte chvíľu našej slovenčinárskej rubrike, a budete mať v tomto zhluku viet o čosi jasnejšie.

 

Ide byť, idem byť

V jazykovej poradni Ústavu Ľudovíta Štúra sme natrafili na nie málo vyskytujúce sa „idem byť chorý“ alebo „ide byť pekne.“ Viete, ktoré slovné spojenie z dvoch spomenutých sa môže používať a ktoré nie?

Budúci čas od slovesa byť má tvar bude (bude Veľká noc, bude prestávka, budem chorý). V slovenčine sa sloveso ísť používa okrem iného aj ako sponové sloveso vyjadrujúce začiatočnú fázu stavu (ide noc, ide mu do plaču) a hovorovo aj ako limitné sloveso vyjadrujúce v spojení s neurčitkom iného slovesa prípravný stav pred uskutočnením deja (napr. išiel sa zblázniť od radosti).

Konštrukcie ako ide byť pekne, ide byť zle, ide byť teplo, ide byť búrka nie sú v celoslovenskom úze bežné, používajú sa len v niektorých regiónoch. Ide o spisovné spojenia, ktoré sú však štylisticky príznakové – majú hovorový ráz a sféra ich používania sa obmedzuje na neoficiálny jazykový prejav. Tvorba takýchto konštrukcií je v spisovnej slovenčine obmedzená (väčšina z nich sa významovo viaže na počasie).

Spojenia idem byť chorý či čo ide byť v telke? už presahujú rámec spisovnej slovenčiny. Odporúčame ich nahrádzať spisovnými ekvivalentmi budem (asi) chorý, resp. hovorovo aj niečo na mňa lezie a čo bude v telke?, resp. čo budú dávať v telke?

 

Pekáreň a cukrárstvo

Ak chcete kúpiť chlieb, zájdete do pekárne. A ak si chcete dať zákusok s kávou, sadnete si do cukrárne. Nedávno sme však zistili, že sa v slovníku nachádzajú aj výrazy pekárstvo a cukrárstvo. Síce znamenajú v prvom význame pekárenský a cukárenský odbor, ale vo význame druhom slúžia na pomenovanie predajne alebo výrobne pekárenských a cukrárenských výrobkov.

 

Izba priechodná, či prechodná, prechodová izba?

Izby, cez ktoré sa prechádza, môžete vďaka realitnej inzercii poznať v trochu podobách, a to priechodná izba, prechodná izba a prechodová izba. Všetky tri prídavné mená sú spisovné a nachádzajú sa v slovníku, ale iba výraz priechodný sa môžu používať vo význame izby, cez ktorú sa dá prechádzať. Ak takú miestnosť doma máte, je to priechodná izba.

 

Melón či dyňa?

V letných mesiacoch sa osviežujeme rôznymi spôsobmi. Jedným z najobľúbenejších sú melóny. Pri kúpe v obchodoch ste si isto všimli rozdielne popisy, niekedy to bol melón vodový, inokedy dyňa cukrová, a vy ste rozmýšľali, či je správne jedno, alebo druhé.

Rastlina s veľkými guľatými zelenými plodmi so sladkou červenou dužinou má botanický názov dyňa červená (lat. Citrullus lanatus) a bežne sa označuje ako melón alebo červený melón. Rastlina so sladkými žltozelenými plodmi má zas botanický názov melón cukrový (lat. Melo sativus) a poznáme ju aj ako žltý melón, dyňu alebo žltú dyňu.

Dyňa aj melón fungujú ako synonymá pre obe rastliny a označujú sa takto správne a je vhodné, ak by predávajúci pri predaji používali spresňujúci prívlastok podľa farby dužiny plodu – prídavné meno červený alebo žltý, t.j. červená dyňa, červený melón alebo žltá dyňa, žltý melón.

 

Vidíme sa zajtra, ale možno tu zajtra nie som

V bežnej hovorovej reči, ale aj v médiách môžeme často počuť vyjadrenia typu V sobotu sa učím na test. – Zajtra som v práci krátko, a pod. Tým, že sa používajú už tak často, sme ich prestali vnímať ako chybné a niektorým sa stalo, že si takéto vyjadrenia aj osvojili. Z angličtiny sa doslovne preložil pozdrav See you later alebo See you tomorrow a začal sa používať ako Vidíme sa neskôr či Vidíme sa zajtra. V slovenčine sa budúci dej vyjadruje slovesným tvarom v budúcom čase.

Formulácie by teda mali byť spisovne vo verzii V sobotu sa budem učiť na test. – Zajtra tu možno nebudem. – Zajtra budem v práci krátko. Konkrétne pozdrav See you tomorrow by sme odporučili nahradiť štylisticky neutrálnymi pozdravmi Dovidenia zajtra alebo Uvidíme sa zajtra.