Germánske jazyky sú viac ako nemčina

Germánske jazyky patria medzi celosvetovo najznámejšie. Ktoré jazyky sem patria? Čím sú výnimočné a ktoré veci by ste o nich mali vedieť?

Vznik germánskych jazykov

V našom nedávnom článku sme vám priblížili pojem jazykové rodiny. Germánske jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá je najrozšírenejšia na svete.

Skupina germánskych jazykov sa začala formovať približne 2000 rokov pred Kristom. Zaujímavosťou však je, že neexistujú presné zdroje o tom, ako jednotlivé jazyky vznikali. Nie sú totiž založené na jednom spoločnom prajazyku. Predpokladá sa, že sa spočiatku vyvíjali nezávisle a až postupne sa začali na seba podobať.

Germánske jazyky nájdeme najmä v Európe

Germánskymi jazykmi sa hovorí vo veľkej časti Európy.

Keď sa povie „germánsky jazyk“ automaticky sa vám vybaví nemčina, prípadne angličtina, ktorá je materinským jazykom viac ako 300 miliónov ľudí. Zoznam germánskych jazykov je však dlhší a väčšinu z nich nájdeme práve v Európe.

Dnes rozlišujeme približne 15 uznávaných germánskych jazykov. Pre jazykovedcov je však ťažké určiť, ktoré jazyky sa dajú považovať za plnohodnotné a ktoré sú len nárečím, pretože medzi jednotlivými germánskymi jazykmi existujú úzke príbuzenské vzťahy.

Vo všeobecnosti sa táto jazyková vetva delí na 3 menšie skupiny, ktoré sú ohraničené najmä demografiou.

Východogermánske jazyky

S touto skupinou ste sa dotaz možno ani nestretli, keďže do nej patria výhradne vymreté jazyky – vandalčina, gótčina či burgundčina.

Západogermánske jazyky

Naopak najpočetnejšou skupinou germánskych jazykov sú západogermánske jazyky. Medzi ne patrí spomínaná angličtina a nemčina. Nemčinu ďalej rozdeľujeme na hornonemecké a dolnonemecké jazyky, pričom väčšina z nich zanikla, respektíve ostala len v podobe nárečí. Okrem štandardnej nemčiny je aktívnym jazykom stále aj dolná nemčina.

Medzi západogermánske jazyky ďalej zaraďujeme holandčinu, afrikánčinu, frízštinu, jidiš či luxemburčinu.

Severogermánske jazyky

Ako už napovedá názov jazykovej skupiny, tieto jazyky nájdete v severských krajinách. Môžete sa stretnúť aj s pomenovaním škandinávske jazyky. Patrí sem švédčina, dánčina a gotlandčina. Naviac sa do tejto skupiny radia aj jazyky, ktoré sa používajú na ostrovoch – nórčina, islandčina a faerčina.

Podobnosť germánskych jazykov

Keďže v minulosti neexistoval jeden starý germánsky jazyk, z ktorého by sa vyvinuli ostatné, vedcom robilo spočiatku problém definovať, ktoré konkrétne jazyky budú patriť do tejto skupiny. Napokon ich vybrali na základe podobnosti. Tú si všimnete hneď na prvý pohľad, keď začnete porovnávať časté slová v ľubovoľných germánskych jazykoch.

Ukážeme si to na príklade slova „kniha“ v jednotlivých germánskych jazykoch:

• angličtina: book,
• nemčina: Buch,
• afrikánčina: boek,
• dánčina: bog,
• faerčina: bók.

Výrazná podobnosť je benefitom pri učení sa jednotlivých jazykov. Napríklad, keď raz ovládate angličtinu, oveľa jednoduchšie sa vám bude učiť nemčina, dánčina či iný germánsky jazyk.

Zaujímavosti o germánskych jazykoch

Germánske jazyky sú späté s mnohými zaujímavými faktami.

Najpoužívanejší rodný jazyk v EÚ

Vedeli ste, že angličtina nie je najpoužívanejším materinským jazykom v Európskej únii? Je ním nemčina!

4 „nórčiny“

Zaujímavosťou je tiež nórčina, ktorá nie je jednotná. Existujú štyri formy, ktoré sa v mnohých oblastiach líšia:

• bokmål (knižná nórčina, administratívne využívaná),
• riksmål (ríšsky jazyk, konzervatívna verzia bokmålu),
• nynorsk (nová nórčina, jazyk sedliakov),
• høgnorsk (radikálny nynorsk, odmieta niektoré jazykové reformy ovplyvnené bokmålom).

Každá z foriem je akceptovaná v oficiálnom písomnom i hovorovom styku. Najčastejšie sa stretnete s (klasickým) nynorskom a bokmålom, ktorý sa učia aj cudzinci, keď sa chcú naučiť po „nórsky“.

Jazyk bez písomnej podoby

Znie to skutočne zvláštne, no naozaj taký existuje. Je ním švajčiarska nemčina. Ide skôr o skupinu dialektov než o samostatný jazyk. Švajčiarska nemčina sa v rôznych regiónoch odlišuje, preto nemá písomnú podobu. Problém nastane, keď si niekto vyžiada preklad...

Pozor: Nemýľte si švajčiarsku nemčinu so švajčiarskou podobou spisovnej nemčiny.

Najdlhšie slovo

Možno ste si všimli, že niektoré slová v germánskych jazykoch sú veľmi dlhé a krkolomné. Dlhými slovami je povestná najmä nemčina. Najdlhšie slová sveta bežne využívané v praxi však pochádzajú zo švédčiny.

Napríklad, skúste vysloviť tento výraz:
Spårvagnsaktiebolagsskensmutsskjutarefackföreningspersonalbeklädnadsmagasinsförråd-sförvaltarens.

A čo ste to vlastne povedali? Toto slovo v preklade znamená „manažér depa, ktorý má na starosti zabezpečenie uniforiem pre personál údržby koľajníc električkovej spoločnosti“. Asi nie často, no predsa len slovo využiteľné v praxi. 🙂