Ako sme si pripomenuli ešte na konci decembra, nie v Novom roku, ale v novom roku vám prajeme poriadnu dávku zdravia, lásky, úspechov – a za nás, neskromne, aj spisovného slovenského jazyka. Aby sme vás motivovali, aj počas roka 2015 vám budeme pomáhať odstraňovať prehrešky proti spisovnosti a prinášať zaujímavosti zo sveta slovnej zásoby. V prvom tohtoročnom prehľade napríklad zistíte, prečo naši športovci nestrieľajú hetriky a či môžete trpieť plechotou.

Chlapci strelili veľa gólov, ale hetrik žiaden

Srdce každého športového priaznivca zaplesá radosťou, keď niektorý z našich reprezentantov strelí gól. A keď ešte strelí hetrik! Nuž, sklameme vás, tak by veru učinil len omylom. Aj keď je totiž slovné spojenie „streliť hetrik“ pomerne zaužívané i v komentátorskom prejave, mali by ste mať na pamäti, že nie je vhodné. Hráči totiž strieľajú iba góly, hetriky môžu dosiahnuť či zaznamenať. Slovo hetrik, pôvodne z anglického hattrick, už z významového hľadiska slovo streliť obsahuje – nazývame ním „tri góly strelené tým istým hráčom v jednej hre, obyčajne za sebou; prípadne trojnásobné víťazstvo za sebou v športe“. Spojenie streliť hetrik teda len dva razy zbytočne zopakuje rovnaký význam.

Častým čumením na bedňu neničíte len oči...

... ale aj spisovný jazyk. Nechceme vám robiť prednášku o tom, ako často by ste mali pozerať televíziu, koniec koncov, subštandardne čumieť môžete, koľko chcete. I keď by ste mohli aj ľubozvučne zízať, okáliť či civieť. No tá bedňa...

V minulom roku sme sa už obalom pevného tvaru venovali, konkrétne krabiciam a škatuliam, no často sa v jazykovej praxi stretávame aj s iným chybným pomenovaním – bedňa (poprípade bedna). Hoci sú oba tvary rozšírené, v kodifikačných príručkách ich nájdete iba ako nesprávne, nárečové výrazy. Na označenie dreveného obalu, používaného napríklad na uskladnenie potravín, slúži v slovenčine slovo debna. Preto tiež môžete stavbárov žiadať, aby vám vytvorili debnenie na mieru, a v telocvični preskakovať švédsku debnu. Takže ak už doma čumieť, tak na televízor.

Je správne platiť parkovné?

Áno, je, a nielen preto, aby ste sa nemuseli doťahovať s policajtmi a platiť pokutu. Napriek tomu, že slovo parkovné je už v dnešnej dobe natoľko rozšírené, že sa nad jeho správnosťou nezamýšľajú ani v jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ešte stále ho nenájdete v žiadnej kodifikačnej príručke alebo slovníku. Pritom slová cestovné či stravné tam boli zaradené už dávnejšie. Používať ho však môžete pokojne ďalej, objaviť by sa malo v zväzkoch Slovníka súčasného slovenského jazyka.

Čerešnička na torte

Hoci by sa mohlo zdať, že historické slovo plechota súvisí s tou plytkou nádobou, na ktorej sme počas sviatkov vypekali koláče, opak je pravdou. Nie je to ani nový sci-fi variant fyzickej neschopnosti, príbuzný slepote či hluchote. Slovo plechota síce je odvodené od slova plech (v ženskom tvare plecha), ale to v slovenských nárečiach označovalo „neporastené, holé miesto v lese alebo poli medzi obilným porastom“. Podobne ako pri holote či pustote, pomocou prípony -ota vzniklo pomenovanie pre lokalitu typickú týmto úkazom, ktoré inšpirovalo názov obce Plechotice v okrese Trebišov. V čase jej založenia sa totiž v blízkosti nachádzali lesy s viacerými holými, nezalesnenými plochami. Toto vysvetlenie podporuje aj fakt, že pôvodne lesnatá pahorkatina v okolí obce je dnes už len spomienkou.