Bohemizmy v slovenčine a ich spisovné podoby

Ráno vstanete, dáte prať prádlo, na rohlík si natriete pomazánku, z botníka vyberiete tenisky a so sluchátkami v ušiach si idete v kľude zabehať a vyvenčiť psa.

Celkom bežná situácia. A celkom nesprávna. Že neviete, o čom hovoríme? Ako vždy, o spisovnej slovenčine.

Koľko chýb nájdete v prvej vete?

Precvičte si s nami mozgové závity. Ešte raz si prečítajte prvú vetu tohto článku a spočítajte, koľko nespisovných výrazov sa v nej nachádza.

Máte to? Ak ste sa dopracovali k číslu 7, gratulujeme! Pre istotu si to skontrolujme.

Do prvej vety sme skryli tieto nespisovné slová: prádlo, rohlík, pomazánka, botník, sluchátka, kľud a vyvenčiť. Prečo nespisovné? Ide totiž o bohemizmy, teda jazykové prvky prevzaté z češtiny do iného (v našom prípade slovenského) jazyka.

Slovenčina nám ale ponúka plne použiteľné a spisovné varianty. Správne by naša veta mala znieť takto: Ráno vstanete, dáte prať prádlo bielizeň, na rohlík rožok si natriete pomazánku nátierku, z botníka topánkovníka vyberiete tenisky a so sluchátkami slúchadlami v ušiach si idete v kľude pokojne zabehať a vyvenčíte vezmete von aj psa.

Bohemizmy v bežnej reči používame tak často, až nášmu uchu znejú prirodzene, a tak sa niekomu môžu spisovné verzie javiť ako nepotrebné, dokonca až strašidelné.

Ak vás spisovná slovenčina nestraší a úvodným cvičením sme vo vás vzbudili súťažného ducha, otestujte sa v našom kvíze, či odhalíte všetky bohemizmy. A nezabudnite sa nám pochváliť, ako sa vám darilo. 😉

Tlačítko alebo tlačidlo?

Prípona -tko sa v spisovnej slovenčine používa takmer výlučne pri zdrobneninách slov, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča (dievčatko, zvieratko, jahniatko atď.) a nedá sa za príponu -dlo zameniť. Bohemizmy, ktoré sa bežne končia na -tko, majú v slovenčine spisovný ekvivalent tvorený príponou -dlo, teda:

Nájdeme však aj bohemizmy s koncovkou –tko, ktoré majú v slovenčine úplne iný tvar, ako napríklad lízatko – lízanka, vodítko – vôdzka či razítko – pečiatka.

Je celkom jasné, kde sa to všetko vzalo

Čechizmy zavítali do nášho jazyka veľmi jednoducho. Jednak to spôsobil historický vývoj a fakt, že v 15. až 19. storočí bola čeština spisovným jazykom aj na území Slovenska. Svoje zohrala aj geografická poloha, resp. blízkosť oboch krajín. Neposledným významným faktorom bolo a stále je pôsobenie češtiny na slovenčinu prostredníctvom kultúry, filmu či hudby. Opačným smerom to ale neplatí v takej miere, čo má za následok, že Česi slovenčine rozumejú čoraz menej.

Budeme radi, ak sa s nami podelíte v komentároch o tie bohemizmy, ktoré máte najradšej alebo si život bez nich neviete predstaviť. Veď topánkovník predsa len znie ako rozprávkový strom, na ktorom rastie obuv, či nie?