Ako sa oslavujú Vianoce vo svete?

Najkrajšie, najštedrejšie, najrodinnejšie, najpohodovejšie, naj… Také sú Vianoce! Sú naozaj najkrajším sviatkom v roku, ktorý trávime v kruhu svojich najbližších, pri vianočnom stromčeku, tradičnom jedle, v sprievode kolied, s radosťou v srdci a pokojom v duši. Počas Vianoc sa snažíme o to, aby nikto nebol sám.

Vianočné sviatky sú kresťanským sviatkom, počas ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ľudovo sa Vianoce označujú za sviatky lásky, radosti, pokoja a mieru. „Predskokanom“ Vianoc je obdobie adventu, o ktorom sme písali v predošlom článku. Vianočné sviatky začínajú Štedrým dňom a končia sa sviatkom Troch kráľov.

A ako sa oslavujú vianočné sviatky na svete? O tom si povieme v nasledujúcich riadkoch.

Čo máme všetci spoločné?

To najhlavnejšie, čo nás všetkých spája, je kresťanstvo, ktoré položilo základy tradície Vianoc. Silné zastúpenie má predovšetkým v Európe, Amerike, Austrálii, Afrike a aj v niektorých častiach Ázie. Medzi spoločné zvyky všade na svete patrí zdobenie vianočného stromčeka, ktorý má pôvod v Nemecku.

Vo väčšine krajín sveta sa ozdobujú ihličnaté stromčeky, ale napríklad v Afrike sa ozdobujú palmy a v takom Grécku sa okrem stromčekov rozsvecujú aj lode. K neodmysliteľným zvykom všade na svete patrí aj spievanie kolied, z ktorých najobľúbenejšia je Tichá noc. K ďalším spoločným zvykom patrí aj stavanie betlehemských jasličiek, polnočná omša, vzájomné obdarovávanie darčekmi a plné stoly dobrôt od výmyslu sveta.

Kedy sa oslavujú Vianoce vo svete?

V rímskokatolíckych krajinách sa Vianoce začínajú slávnostným trojdním – od Štedrého dňa (24. Decembra), cez prvý sviatok vianočný (25. Decembra) až po sviatok Svätého Štefana (26. Decembra). V západných krajinách, hlavne v USA, Veľkej Británii a Írsku je hlavným vianočným sviatkom 25. december.

O čosi neskôr sa z Vianoc tešia pravoslávni veriaci v Rusku, na Ukrajine a v niektorých ďalších krajinách Juhovýchodnej Európy. Práve vtedy, keď zvyšok sveta balí vianočné ozdoby a lúči sa so sviatkami, pravoslávni začínajú oslavovať. Vianočné sviatky sa u nich začínajú 6. a 7. januára.

V niektorých krajinách sa Vianoce oslavujú 24. decembra, no darčeky sa rozbaľujú až na nový rok (napr. v Grécku), či na Troch kráľov (v Španielsku).

Sviatky jedla a sladkostí

Vianočné jedlá, cukrovinky, koláče a sladkosti sú symbolom štedrosti, ktorá počas Vianoc zohráva dôležitú rolu. Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov na Slovensku je tradičná Štedrá večera v kruhu rodiny, počas ktorej sa podáva kapustnica, ryby, vianočné oblátky a iné dobroty, v závislosti od regiónu a rodinných zvykov.

Ak by sme sa poobzerali po svete, na stoloch by sme našli kopec vianočných jedál, dezertov a maškŕt, bez ktorých by si ľudia nevedeli Vianoce predstaviť. Napríklad v Anglicku sa podáva vianočný puding s brandy alebo whisky. V Taliansku sa maškrtí bábovka Panetonne, vo Francúzsku roláda Buche, v Belgicku vianočka Cougnous, v Nemecku jablkový závin, V Dánsku ryžový nákyp s mandľou, vo Švédsku marcipán, V Rakúsku kukuričná kaša s hrozienkami a čerešňovým likérom, v Maďarsku tradičná orechová roláda, v USA a Kanade sušienky, v Brazílii citrónový koláč a v Japonsku tradičný smotanový koláč s jahodami. A takto by sme mohli pokračovať ďalej, ale už sa nám zbiehajú slinky, takže sa radšej presunieme od jedálenského stola k vianočnému stromčeku.

Kto nosí darčeky?

Obdarovávanie je veľmi pekným zvykom nielen u nás, ale aj všade na svete. Avšak nie všade darčeky rozdáva Ježiško. Už 6. decembra mu pravidelne prichádza na pomoc Svätý Mikuláš. Práve na Svätého Mikuláša sa v Holandsku rozdávajú darčeky a obdobie vianočných sviatkov sa trávi v pokojnejšej atmosfére s rodinou a priateľmi.

Ďalšia štedrá postavička, ktorá sa stará o radosť a úsmev detí aj dospelých je obľúbený Santa Claus. Ten sa so svojimi saňami preháňa po Amerike a Veľkej Británii. V Taliansku sa o darčeky stará Babbo Natale a predovšetkým Befana – stará, škaredá bosorka, ktorá nosí darčeky 6. januára. Vo Francúzsku je to Père Noël, v Nemecku a jeho susedných krajinách Christkind – čiže Ježiško. V Írsku a Portugalsku darčeky rozdáva Father Christmas, v Holandsku Sinterklaas (6. decembra), vo Fínsku Joulupukki, vo Švédsku Jultomten, v Nórsku Julenissen, v Rusku Dedo Mráz, a v Grécku Svätý Bazil, ktorý nosí darčeky na Nový rok.

Netradičné tradície Vianoc

To, že vo Fínsku nosí darčeky Joulupukki, sme Vám už prezradili. Teraz však prišiel čas na to, aby sme vám objasnili význam tohto mena. V doslovnom preklade z fínčiny to znamená „Vianočná koza“. Nie je preto ničím zvláštnym, ak vo Fínsku počas Vianoc natrafíte na ľudí v kostýme kozy. Samotný Joulupukki  sa však výzorom veľmi nelíši od známeho Santa Clausa.

A keď už sme pri Santa Clausoch, na Islande takéhoto pána nemajú iba jedného, ale je ich rovno trinásť! Po islandsky sa volajú Jólasveinar. Taktiež sa traduje, že kto na Vianoce nedostane nový kus oblečenia, toho zje tzv. vianočná mačka.

Rozdávanie darčekov vo Švédsku sa takisto spája s veselou a zaujímavou tradíciou známou ako Julklapp. Julklapp v švédštine znamená vianočný darček, doslova to však znamená „vianočné zaklopanie“. Tento názov je veľmi trefný, pretože úlohou vianočného posla je zaklopať na dvere, odovzdať darček a utiecť bez toho, aby bol odhalený. Tu však zábava nekončí. Takýto darček je spravidla zabalený v mnohých vrstvách baliaceho papiera (pokojne aj v dvadsiatich!), takže obdarovaný sa s jeho odbaľovaním natrápi.

Pri tradíciách severských krajín ešte chvíľku ostaneme. V Londýne totiž každý rok ozdobujú stromček pochádzajúci až z ďalekého Nórska. Nóri týmto gestom vyjadrujú Veľkej Británii svoju vďaku za pomoc počas 2. svetovej vojny.

Ako vyzerajú americké Vianoce si vie predstaviť každý. Bohatá výzdoba, ponožky visiace na krbe a vysvietené domy žiariace do diaľky. Niektoré domácnosti však dodržiavajú jednu zaujímavú tradíciu. Na vianočný stromček zavesia ozdobu v tvare uhorky. Dieťa, ktoré v spleti zeleného ihličia nájde túto ozdobu ako prvé, dostane špeciálny darček.

Neoddeliteľnou súčasťou španielskych vianočných sviatkov je ťahanie šťastných čísel v tradičnej vianočnej lotérií, ktorá sa koná 22. decembra.

V Katalánsku majú špeciálnu vianočnú postavičku – vianočné polienko, po katalánsky Tió de Nadal. Polienko stojí a dvoch nohách a je typické svojou usmievavou tvárou. Od 8. decembra ho deti „kŕmia“, prikryjú ho dekou, aby mu nebolo zima a čakajú čo im nadelí. Na Vianoce polienku spievajú, aby mu pomohli „vyprázdniť sa“.

V Bulharsku sa po štedrej večeri neupratuje, aby sa v noci mohli najesť zosnulí z rodiny.

V Rumunsku sa pred sviatkami koná vianočná zabíjačka.

V Grécku je zvykom pred Vianocami priviazať čerstvú bazalku k drevenému krížiku. Krížik následne jeden z rodičov namočí do svätenej vody a pokropí ňou každý roh v dome, aby odohnal zlého škriatka menom Killantzaroi.

Nás vianočné tradície zo zahraničia rozhodne pobavili a možno sa necháme aj inšpirovať. Zapáčila sa niektorá z nich aj Vám? Alebo máte vlastné netradičné tradície? Dajte nám o nich vedieť  v komentároch. 

A nám už neostáva nič iné, ako vám popriať pokojné a pohodové sviatky v kruhu najbližších. 🙂