Ako napísať dobrý životopis?

Napísať životopis (curriculum vitae) by nemal byť problém. Napísať životopis SPRÁVNE už problémom zvykne byť. No a napísať ho zaujímavo a inak býva najtvrdším orieškom. Niektorí „hľadači“ zamestnania písanie životopisu podceňujú a výsledkom je, že aj napriek nadupaným skúsenostiam, perfektnému vzdelaniu a znalostiam skončí ich životopis v „koši“.

Náboru zamestnancov sa venujem už niekoľko rokov. Mojimi rukami prešli stovky životopisov – niekoľko naozaj zlých, veľa priemerných, ale aj dostatok skutočne výnimočných. A práve o tých si povieme viac. Spísala som pre vás niekoľko tipov, ako napísať kvalitný profesijný životopis, ktorý bude vytŕčať z radu.

Pripravte si svoje CV a poďme na to!

Článok bol pôvodne publikovaný 31.1.2019. Zaslúžil si už trošku osviežiť a pridať niekoľko užitočných informácií. Nech sa páči. 

Osobné údaje

Meno, priezvisko a akademický titul uveďte dostatočne viditeľne, personalista si vás ľahšie zapamätá.

Tip: Mnoho ľudí začína dokument veľkým nadpisom „Životopis“. Meno a ďalšie osobné údaje uvedú menším písmom, a tým pádom splynú so zvyškom textu. Každému je predsa jasné, že ste poslali životopis, nie je potrebné to zdôrazňovať. Radšej upriamte pozornosť na svoje meno.

Ďalej doplňte do životopisu aj svoje kontaktné údaje – telefón, e-mail a adresu – na ktorých ste zastihnuteľný.

Pozor: E-mailová adresa by mala pôsobiť profesionálne, teda žiadne prezývky ako vcielka126@mail.sk. Na tento účel nepoužívajte ani pracovnú adresu svojho aktuálneho zamestnávateľa. Vytvoriť si novú e-mailovú adresu je dnes skutočne záležitosťou na pár minút.

Dátum narodenia nie je povinnou položkou, ale ak firma hľadá napríklad absolventov, údaj o veku vám môže pomôcť.

Do osobných údajov môžete uviesť aj odkaz na svoj profil na sociálnej sieti. Samozrejme, mám na mysli profil na profesionálnej sociálnej sieti ako LinkedIn, či inom odborne zameranom portáli. Aj ten však musí byť dôkladne vyplnený.

V životopise nie je potrebné uvádzať informácie o deťoch, či dokonca ich vzdelaní a zamestnaní. (Áno, aj s tým som sa neraz stretla...)

Porovnanie – ako (ne)uvádzať osobné údaje v CV

Fotografia

Fotografia síce nie je povinnou položkou, no nemusíte sa zdráhať ju do životopisu priložiť. Vďaka nej nadviažete s personalistom osobnejší kontakt už pri prezeraní CV. Opäť platí, že fotografia by mala pôsobiť profesionálne a mala by byť aktuálna. Na fotku z oslavy či dovolenky, za ktorú ste na sociálnej sieti dostali 152 lajkov radšej zabudnite.

Nepotrebujete fotografiu od profesionála. Postavte sa pred jednofarebnú bledú stenu a poproste niekoho z rodiny, aby vás odfotil. Nebojte sa usmiať. Na fotke by mala byť zachytená vaša tvár po plecia (ako napríklad na občianskom alebo vodičskom preukaze).

Nemajte obavy, že vás personalista bude súdiť na základe sympatií. Ak je profesionál, zaujímať ho budú vaše skúsenosti. Fotografia mu pomôže, aby si vás lepšie zapamätal a priradil k vašim kompetenciám.

Krátke predstavenie

Opäť nepovinná položka, ktorá vám môže pomôcť. Ale iba v prípade, že vymyslíte niečo originálne. Nie však nasilu kreatívne pri pozíciách, kde to nie je vhodné. S dĺžkou to nepreháňajte, stačia 3 či 4 vety. Pozor na prázdne frázy a otrepané klišé.

Tip: Stručne sa predstavte, povedzte o sebe niečo zaujímavé, ale neuvádzajte informácie, ktoré sa nachádzajú nižšie v životopise.

Vzdelanie

Do tejto časti životopisu uveďte svoje dosiahnuté vzdelanie. Zamerajte sa nie len na školy, ale aj na kurzy a školenia. Tie nielenže zdokladujú vaše ďalšie schopnosti, ale aj to, že ste aktívni a radi sa učíte nové veci.

Vzdelanie v štruktúrovanom životopise uvádzajte chronologicky, začnite najvyšším dosiahnutým vzdelaním. Vypíšte celý názov školy a študijný odbor. Školu spomeňte aj v prípade, že ste štúdium neukončili. Názov diplomovej práce uveďte iba ak súvisí s pozíciou, o ktorú sa uchádzate.

Tip: Ak ste čerstvý absolvent a nemáte veľa pracovných skúseností, táto sekcia bude pravdepodobne tvoriť gro životopisu. Rozpíšte preto aj relevantné projekty, výskumy, zahraničné štúdium či stáž.   

Pri kurzoch a školeniach vyberte tie, ktoré s danou pozíciou súvisia.

Vo všeobecnosti platí, že nie je potrebné uvádzať základnú školu, pokiaľ to nie je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie.

Pracovné skúsenosti

Aj pri sumáre praxe platí, že by ste sa mali zamerať predovšetkým na relevantné pracovné skúsenosti. Tie popíšte podrobne, ostatné spomeňte iba okrajovo (ak sa uchádzate o prácu raketového inžiniera, personalistu s najväčšou pravdepodobnosťou nebude zaujímať vaša 3-mesačná brigáda v stánku s rýchlym občerstvením).

Pracovné skúsenosti zoraďte chronologicky od najaktuálnejšej. Uveďte názov firmy, pracovnú pozíciu a časové rozpätie (mesiac a rok nástupu/odchodu). V krátkosti opíšte aj náplň práce. To personalistovi napovie, s akým typom práce máte skúsenosti. Spomeňte aj svoje úspechy, použite fakty a čísla. Nebojte sa ukázať, ak máte v niečom navrch.

Ďalšie zručnosti a schopnosti

Do tejto časti životopisu zahrňte špecifické zručnosti, ktoré ovládate a daná pozícia si ich vyžaduje. Vyberte najmä to, čo by potenciálny zamestnávateľ mohol oceniť ako prínosné a originálne. Uvedením dosiahnutých pracovných úspechov a významných projektov, ktorých ste boli súčasťou, nič nepokazíte.

Jazykové znalosti

Úroveň svojich jazykových znalostí uveďte pomocou štandardizovaných úrovní:

• A1 = úplný začiatočník – rozumiete základným slovám a frázam, viete komunikovať jednoduchými vetami o rodine, práci, zvládnete nakúpiť, spýtať sa na smer či vyplniť formulár.
• A2 = začiatočník – rozumiete bežnej slovnej zásobe v rámci vám blízkych tém (rodina, práca, záujmy), viete napísať jednoduchý list i nadviazať slovný kontakt no nie udržať konverzáciu.
• B1 = mierne pokročilý – pri pozeraní televízie či správ síce nerozumiete všetkému, ale pochopíte podstatu, vo väčšine bežných situácií sa dohovoríte, ste schopný napísať súvislý text o známej téme.
• B2 = stredne pokročilý – rozumiete väčšine filmov, prednáškam na známe témy, dokážete viesť bežný rozhovor a formulovať svoje názory, zvládnete napísať podrobnejší text o známej téme.
• C1 = pokročilý – rozumiete dlhšej reči, vyjadrujete sa plynulo a spontánne, reč využívate na profesijné účely, dokážete komunikovať aj o odbornejšej téme.
• C2 = expert – bez problémov sa porozprávate na akúkoľvek tému, rozumiete idiómom a hovorovým výrazom, čítate všetky formy písaného jazyka, ste schopní napísať ucelený text v rôznych štýloch.

Úroveň môžete uviesť globálne alebo, ak chcete byť detailní, rozpíšte úroveň pre jednotlivé zručnosti (rozprávanie, čítanie, písanie, porozumenie) samostatne.

Tip: Svoju úroveň angličtiny si môžete otestovať pomocou Tracktestu. Podobné nástroje nájdete aj pre ďalšie jazyky. 

Ak ste získali certifikát alebo ste zložili štátnu skúšku uveďte jej úroveň a rok. Ak v čase písania životopisu navštevujete jazykovú školu, uveďte aj túto informáciu. Zamestnávatelia ocenia každú aktivitu navyše.

Do tejto časti uveďte aj rodný jazyk. Toto je dôležité ak posielate životopis v cudzom jazyku alebo máte zahraničné korene (najmä ak sa hlásite na pozíciu, kde je jazyk hlavným pracovným nástrojom).

Pozor: Znalosť češtiny môže byť záludná. Je to nám blízky jazyk, a tak mu väčšinou bez problémov rozumieme. V životopise ale uvádzajte tento jazyk iba v prípade, že ovládate aj gramatiku.

Počítačové znalosti

Do počítačových znalostí zahrňte úroveň ovládania balíka programov MS Office a iných programov, s ktorými máte skúsenosti (SAP, Photoshop, programovacie či iné špecializované softvéry). Opäť voľte poradie podľa relevantnosti pre danú pozíciu. Úroveň ovládania ohodnoťte na škále základy – expert.

Ak ste k niektorému nástroju absolvovali školenie – už viete, čo s touto informáciu máte robiť. 😉

Mäkké zručnosti (vlastnosti)

Mäkké zručnosti bývajú v životopise uvedené aj ako vlastnosti. Či už sa rozhodnete pre prvý alebo druhý spôsob, odporúčam vyhnúť sa ničnehovoriacemu vymenovaniu zoznamu ako „komunikatívnosť, kreativita, zodpovednosť, schopnosť učiť sa nové veci“, najmä pokiaľ ide o vlastnosti, ktoré nájdeme v každom druhom životopise. Ak je to skutočne pravda, podložte to konkrétnou situáciou.

Pozor: To, že ste ukecaný automaticky neznamená, že ste komunikatívny. Komunikatívnosť zahŕňa schopnosť zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, umenie prezentovať, argumentáciu, aktívne počúvanie či neverbálnu komunikáciu. 

Výborným príkladom, čo do sekcie vlastnosti nepridávať je: „často som donášala na kolegov, ale snažím sa to obmedziť“. (Nie, uvedený príklad nie je fiktívna situácia.) Úprimnosť sa síce cení, ale toto do životopisu skutočne nepatrí.

Iné špecifické znalosti

Ak ovládate účtovníctvo, prácu s pokladňou, hospodársku korešpondenciu, vlastníte vodičský preukaz (ste aktívny vodič), získali ste iné certifikáty alebo oprávnenia, uveďte aj tie.
Pozor: Ak ste v niečom slabší, resp. daná pozícia si vyžaduje špecifickú kompetenciu, ktorou nedisponujete, radšej ju do životopisu neuvádzajte. Na pracovnom pohovore sa môže stať, že vás „hodia do vody“ a budete musieť dokázať, že danú zručnosť ovládate.

Záujmy

Hoci táto položka nie je povinná, môže čo-to napovedať. Z vašich záujmov si personalista môže vytvoriť presnejší obraz o vašej osobnosti. Opäť však dodávam, že nie na základe všeobecného zoznamu „šport, čítanie, priatelia, internet, cestovanie“. Toto rovno vynechajte. Radšej uveďte aké knihy/žáner čítate, v akej krajine sa vám páčilo, úspechy v konkrétnom športe alebo popíšte, ako daná aktivita prispela k rozvoju profesijných kompetencií.

Referencie

Referencie sú žiadanou súčasťou životopisu. Ak ich chcete v životopise uviesť, nezabudnite kontaktné osoby vopred požiadať o súhlas.

Do životopisu môžete pripojiť aj odkaz na webstránky, články či iné projekty, ktorými sa chcete prezentovať.

Ako vylepšiť životopis

Na prvý pohľad sa zdá, že ak zvládnete vyplniť všetky kolónky štruktúrovaného životopisu, máte vyhrané. No „iba napísať“ životopis niekedy nestačí. Je to ako pri varení polievky. Pridáte do nej všetky potrebné ingrediencie, necháte variť. No aby bola dobrá, potrebujete ju ochutiť.

Takisto je to aj so životopisom. Aby ste vytŕčali z radu, je potrebné ho odlíšiť už na prvý pohľad zaujímavým dizajnom. Personalista bude mať väčšiu chuť si váš životopis prečítať. No pozor, aby ste to neprehnali. Životopis má byť najmä prehľadný.

Píšte pravdivo, vecne a zaujímavo.

Úroveň kreativity textu i dizajnu závisí od typu pozície, o ktorú sa uchádzate.

Zopár rád k životopisu na záver

1.   Pri ukladaní životopisu zvoľte názov dokumentu podľa svojho mena, napríklad Alica_Zázračná_CV.  Prestavte si, že personalista dostane CV od 47 uchádzačov s názvom „Životopis.doc“. Asi len ťažko bude v tej spleti hľadať práve váš.

2.   Dokument uložte vo formáte PDF. Tým zabezpečíte, že formátovanie zostane neporušené aj v inom počítači.

3.   Vyhnite sa používaniu „univerzálneho“ životopisu. Ak personalista neuvidí v životopise relevantné informácie, nielenže sa o vás nič nedozvie, ale bude mu hneď jasné, že daný životopis ste už predtým poslali na 8 iných ponúk. Rozhodne to nevzbudí dojem, že o pozíciu máte skutočný záujem.

4.   Platí to dvojnásobne, ak je dátum poslednej aktualizácie vášho životopisu starý dva roky. Ak vy nie ste ochotný urobiť niečo pre svoju kariéru a svoj životopis aktualizovať, prečo by mal s vami personalista „strácať čas“?

5.   Na záver skontrolujte pravopis. Viackrát a pozorne. Ak náš mozog dobre pozná text, má tendenciu drobné chyby prehliadať. Obyčajne pomôže aj jednoduchá zmena formátu. Preto si životopis skontrolujte po napísaní vo Worde a opätovne po uložení v PDF formáte. Prípadne si ho dajte skontrolovať niekým iným.

6.   Ak ste napríklad prekladateľ, grafik, copywriter alebo sa venujete inej kreatívnej činnosti, nemusíte písať siahodlhý životopis. Napíšte ho stručne a radšej pridajte odkaz na svoje portfólio alebo projekty, ktoré máte úspešne za sebou. To povie omnoho viac ako pár strán klasického životopisu.

7.   Dobrý životopis nemusí mať 5 strán. Úplne postačí jedna strana, na ktorej odprezentujete relevantné kompetencie, čo si ukážeme aj na príklade nižšie.