Adventné zvyky u nás a vo svete

Veniec so štyrmi sviecami, predvianočný čas, nákupná horúčka, upratovanie... Asi toto nám napadne ako prvé, keď sa povie „advent“. Podstata adventu je však oveľa hlbšia a krajšia, ako si mnohí predstavujú.

Advent pochádza z latinského slova „adventus“, čo v preklade do slovenčiny znamená „príchod“. Adventom označujeme obdobie 4 nedieľ pred Vianocami, pričom každá z týchto nedieľ má svoje špeciálne meno. Prvou nedeľou je železná. Za ňou nasleduje bronzová, strieborná a nakoniec zlatá. Prvou adventnou nedeľou sa začína liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi.

Pôvod adventu

Predvianočná adventná príprava sa spomína už od začiatku 5. storočia v Ríme, kedy bol pápežom Lev I. Veľký. Ďalšia zmienka o advente pochádza z koncilu vo Francúzsku v roku 582, ktorý nariadil, aby sa príprava pred Vianocami slávila už od nedele po sviatku Sv. Martina a trvala šesť nedieľ. O 8 rokov neskôr pápež Gregor I. Veľký skrátil toto obdobie na štyri nedele. Konečnú podobu nadobudol advent v 8. až 9. storočí. V 14. storočí boli pre toto obdobie zavedené pôstne pravidlá.

Zvyky adventu na Slovensku a vo svete

Advent bol vždy časom zmierenia. Ľudia, ktorí mali počas roka medzi sebou nezhody sa v tomto období mali stretnúť a odpustiť si.

Začiatok adventného obdobia v minulosti oznamovali pastieri hlasným trúbením. Predvianočná príprava sa začínala už na Katarínu, kedy sa konala posledná zábava. Na ďalšiu si museli všetci počkať až do Štefana.

Deň Ondreja, 30. november, sa spájal so všakovakými veštbami ohľadom vydaja. Slobodné dievčatá si na papieriky písali mená chlapcov, liali roztavené olovo do nádoby s vodou, vyklopkávali na chlievy a vyvárali halušky. To všetko pre to, aby sa dozvedeli, kto bude ich vyvolený a kedy sa dočkajú svadby.

Na Barboru, 4. decembra, bolo zvykom odrezať vetvičku čerešne a ponoriť ju do vázy s vodou. Podľa tradície mala čerešňa do Vianoc rozkvitnúť.

Ďalšou adventnou tradíciou bolo vymetanie príbytkov husími pierkami. Domy od zlých duchov vymetali 13. decembra dievčatá i chlapci odetí do kostýmu Lucie.

Obzvlášť symbolické boli v našich končinách takzvané Rorátne sväté omše, a táto tradícia pretrváva dodnes. Omše sa začínajú pred svitaním a veriaci si na ne prinášajú sviečky alebo lampáše.

No a určite by sme nemali zabudnúť ani na sviatok Svätého Mikuláša, ktorý takisto patrí do adventného obdobia. Pripomíname si ním biskupa Mikuláša, ktorý je známy predovšetkým vďaka jeho štedrosti. Na Slovensku, podobne ako vo väčšine Európskych krajín, ho oslavujeme 6. decembra. Prípravy naň začínajú už v predvečer tohto dňa, kedy si deti čistia čižmičku, položia ju na okno a čakajú, čo im Mikuláš donesie. V iných krajinách poznajú Mikuláša pod rôznymi menami, v závislosti od jazyka. V nemčine je to Sankt Nikolaus, v holandčine Sinterklaas, v slovinčine Miklavž a napríklad v taliančine San Nicola.

Medzi ďalšie jedinečné zvyky patria adventné koncerty a azda najväčšej obľube sa dnes tešia vianočné trhy prevoňané vianočným punčom, vareným vínkom či inými dobrotami dotvárajúcimi vianočnú atmosféru.

V ostatných európskych krajinách sú prípravy na Vianoce veľmi podobné. Spoločnými prvkami predvianočného obdobia je výzdoba stromčekov a príbytkov, pečenie koláčikov a cukroviniek, vianočné trhy a vzájomné obdarovávanie, ktoré vrcholí Štedrým dňom alebo Prvým sviatkom vianočným. Ale napríklad v takom Taliansku si vymieňajú darčeky aj 6. januára, pretože v tento deň deti očakávajú, že im darčeky prinesie čarodejnica Befana.

V USA a Kanade sa na kozuby sa pripínajú pančuchy, ktoré im darčekmi vyplní Santa Claus. Veľmi známe sú aj návštevy a pomoc pre chudobných a bezdomovcov, ktorých rodiny obdarúvajú darmi a jedlom. Na Štedrý večer (po anglicky Christmas Eve) sa veriaci, podobne ako u nás, stretávajú na polnočných omšiach. Vianoce tu vrcholia 25. decembra (Christmas day), kedy ich po prebudení čaká pod stromčekom množstvo darčekov.

Mexiko a ďalšie krajiny Strednej a Južnej Ameriky oslavujú advent tradičnými sprievodmi s hudbou a v kostýmoch. Kresťanstvo je v týchto krajinách na prvom mieste a práve tomu sa prispôsobuje aj celý proces príprav počas adventného obdobia až po vyvrcholenie vianočných sviatkov. Adventný a vianočný čas je pre ľudí v Južnej Amerike časom venovaným rodine, ktorá spoločne oslavuje nielen narodenie malého Ježiška, ale osobitnú úctu prejavuje aj jeho rodičom Márii a Jozefovi.

Kresťania v Číne počas adventu osvetľujú svoje domovy s krásnymi papierovými lampášmi. Aj vianočné stromčeky majú ozdobené papierovými kvetmi, reťazami a lampášikmi. Santa Claus sa po čínsky povie Dun Che Lao Ren.

No a v Austrálii si počas adventu a Vianoc deti užívajú letné prázdniny. Sviatky oslavujú podobným spôsobom ako vo zvyšku sveta, akurát v horúcejšej letnej verzii, napríklad aj na pláži. Viete si to predstaviť?

Adventný veniec

Typickou súčasťou predvianočného obdobia je adventný veniec so štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa v smere hodinových ručičiek zapaľuje nová svieca, ktorou sa približujeme k najkrajšiemu sviatku v roku. Tento zvyk má však oveľa kratšiu tradíciu ako samotný advent. Zmienka o modernom adventnom venci pochádza z 19. storočia z Nemecka.

Pôvodný adventný veniec mal svoje pravidlá. Adventný veniec mal okrúhly tvar, ktorý vyjadroval večnosť. Bol vyrobený z vetvičiek ihličnanov, šišiek či orieškov symbolizujúcich život. Tradičnou farbou adventu bola fialová, predstavujúca dôstojnosť a pokánie, do ktorej sa ladili sviečky a stuhy. Výnimkou bola tretia svieca, ktorá bola ružová na znak radosti.

Dnes adventné vence podliehajú módnym trendom, a tak v našich domovoch nájdeme vence rôznych farieb a tvarov vyrobené z najrôznejších materiálov.

Ako trávite obdobie adventu vy? Dodržiavate zaujímavé zvyky a tradície? Napíšte nám ich do komentárov, radi sa necháme inšpirovať. 🙂