O kožuchoch, kolenách i svedomí

V našom februárovom jazykovednom okienku vám spresníme, ako je to s padaním do kolien, čo všetko môžete mať na svedomí alebo čo pri napomáhaní robíte inak ako pri pomáhaní. Tiež vám dáme radu súvisiacu s pôstom a hoci je zima kadejaká, čerešničku na záver sme tentokrát pre istotu poriadne zababušili.

Pôstite sa?

Popolcová streda, ktorá nasleduje po veselých fašiangových oslavách a je pre príslušníkov katolíckej cirkvi dňom pokánia, pripadla tohto roku na desiateho februára. Práve ňou sa podľa liturgického kalendára začína pôst, teda „zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôvodne z náboženských dôvodov”. Mnohí ľudia veria, že „zachovávať (predpísaný) pôst” je dôležité nielen kvôli duchovnej stránke, ale aj tej fyziologickej, preto ostatným odporúčajú pôstiť sa. Musíme ich však upozorniť, že nekonajú správne – určite nie gramaticky. Dvojhláska „ô” je totiž prítomná len v podstatnom mene pôst a prídavnom mene pôstny. Obe sú ale odvodené od slovesa postiť sa: koreňová samohláska „o” sa v nich mení na dvojhlásku „ô” tak, ako pri slovách porodiť – pôrod. Na Popolcovú stredu sa teda začína pôstne obdobie, počas ktorého sa ľudia postia, nie pôstia.

Padáte z toho do kolien?

Padli z nej či neho do kolien, z tých cien padli do kolien, prípadne aj išli z nej či z neho do kolien… Ak náhodou niečo podobné praktizujete aj vy, dávajte (si) pozor! Odvďačia sa vám nielen vaše „kĺby spájajúce stehná s predkoleniami”, teda kolená, ale aj slovenskí jazykovedci. Slovné spojenie „padať/padnúť do kolien” totiž nepatrí k ustáleným frazeologizmom, ktoré v slovenčine máme na vyjadrenie prekvapenia, ohromenia, úžasu či údivu. Tými sú, napríklad: „pozerať s otvorenými ústami”, „div, že z nôh nespadnúť” alebo aj „skoro spadnúť z nôh” či „ostať ako obarený”. Slovo koleno je síce zakomponované vo viacerých podobných frazeologických spojeniach, no tie majú odlišný význam: „padať pred niekým na kolená” (úpenlivo prosiť, klaňať sa) či „zraziť niekoho na kolená” (pokoriť niekoho).

O tom, čo môžete mať na svedomí

Na rozdiel od vyššie spomenutého kolenného kamaráta je frazeologizmus „mať niekoho či niečo na svedomí” používaný v správnom tvare – občas však nie veľmi vhodne či v správnom kontexte. Ak totiž máte niekoho alebo niečo na svedomí, znamená to, že ste „zavinili niečie nešťastie, smrť”, respektíve „zavinili niečo zlé; niečo vás ťaží, trápi”. Z toho celkom logicky vyplýva, že tieto slovné spojenia by mali byť využívané pri komentovaní negatívnych okolností či činov: mať na svedomí smrť otca, vlámanie, mať na svedomí tisícky mŕtvych. Napriek tomu sa s nimi môžeme stretnúť v textoch, kde komentujú pozitívne udalosti: má na svedomí nový album, film má na svedomí svetoznámy režisér… Neodráža to však ich pravý význam a takéto použitie je nesprávne.

Pomáhať a napomáhať – v čom je rozdiel?

Ak pomáhate či napomáhate, tak v oboch prípadoch robíte záslužnú činnosť: buď „prispievate pomocou, poskytujete pomoc; spôsobujete zlepšenie; dopomáhate k niečomu”, alebo „(trocha) pomáhate, podporujete”. Pomáhate deťom, zvieratám, mame umyť riad, napomáhate rozvoju, priateľovi v núdzi… Nuž, nie je to celkom tak. Nechceme spochybňovať vaše dobré srdce, iba napomôcť vašu gramatiku. Úprimne, aj my sme sa až pri písaní tohto článku naučili, že pri slovesách napomáhať a napomôcť je gramaticky správna väzba s akuzatívom, kým pri pomáhať a pomôcť je to väzba s datívom. Napomáhať totiž nesie aj význam slovesa „podporiť”, ktoré sa spája práve s akuzatívnou väzbou (podporujeme učiteľov, podporujeme kampaň). Stále teda pomáhame deťom, zvieratám i mame, ale napomáhame rozvoj či priateľa v núdzi.

Čerešnička na záver – tentokrát v/o kožuchu

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude. Prípadne aj kožúška. Všetci vedia, že dobrý kožuch musí hriať, napokon je to „kožušinový alebo kožušinou podšitý kabát”. V minulosti sa takto označovala aj vypracovaná koža s upravenou srsťou, pričom kožuchy a ich výroba mali miesto v nejednej osade na území Slovenska. Mnohí sa živili získavaním kože z domácich či ulovených zvierat pre panské dielne. Lokalita, v ktorej žili kožušníctvom živiaci sa osadníci, sa nazývala Kožuchov – a obec Kožuchov ešte aj dnes nájdete v okrese Trebišov, hoci jej názov sa vďaka pisárovi dlho uvádzal bez prípony -ov (Kosuch, Koswh). Ďalšou lokalitou so špeciálnym pomenovaním bol Kožuchovec: nazývalo sa tak miesto, kde sa kože zvierat spracúvali. V minulosti známe ako Kozukowcze, Kožuchowce, a napokon dnešné Kožuchovce nájdete pri Stropkove, hoci je možné, že pomenovanie vzniklo z ľudovej prezývky osadníkov – Kožuchovci.