Doba kamenná alebo kamenná doba? (Zhodný/nezhodný prívlastok)

Slovenčina pozná zhodné a nezhodné prívlastky – vetné členy, ktoré rozvíjajú podstatné meno. Pre porovnanie napríklad „technický preklad“ a „preklad zmluvy“. Vedeli ste ale, že existujú aj výnimky z tohto pravidla?

Zhodný prívlastok

Prvý príklad z úvodu článku – technický preklad – je zhodný prívlastok. Používa prirodzený slovosled a je tvorený podradeným prídavným menom, ktoré stojí pred nadradeným podstatným menom.

Zhodný prívlastok sa s podstatným menom zhoduje v rode, čísle i páde.

Nezhodný prívlastok

Nezhodný prívlastok sa s podstatným menom naopak nezhoduje v rode, čísle a páde. Zvyčajne stojí za podstatným menom, ktoré rozvíja, napr. preklad zmluvy.

Výnimky z pravidla o slovoslede

V zhodnom prívlastku teda podstatné meno nasleduje až za prídavným menom. V slovenčine však výnimku z tohto pravidla využívajú odborné termíny, konkrétne množstvo botanických a zoologických druhových pomenovaní a tiež rozličné chemické názvy: „javor kanadský, lipa malolistá, kyselina mliečna, kyselina sírová, medveď hnedý, orol skalný“.

Spojenie „hnedý medveď“ pomenúva medveďa hnedej farby, bez ohľadu na jeho druh. Na druhej strane spojenie „uhlíkaté zlúčeniny“ síce patrí pod chemické názvy či výrazy, no zachováva si pravidelný slovosled.

A čo doba kamenná?

V bežnej reči sa často stretávame s pomenovaniami období, ktoré používajú opačný slovosled, teda „doba kamenná, doba ľadová, doba bronzová, doba medená“. Ak ich používate aj vy, asi vás sklameme. Z hľadiska spisovnej slovenčiny totiž nie sú správne.

Keďže sa v nich používa zhodný prívlastok, mali by mať aj pravidelný slovosled. Teda kamenná doba, bronzová doba atď., a to vrátane tých, ktoré sú rozšírené ďalším prívlastkom mladšia kamenná doba, neskorá bronzová doba a pod.

Aby vaša slovenčina nebola ako z „doby kamennej“, prečítajte si ďalšie články v rubrike Lexika spisovne.