Slovanské jazyky: Ako sa delia a čím sú zaujímavé?

Slovanské jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny a rozšírené sú najmä v strednej, južnej a východnej Európe. Keďže nimi hovorí veľká časť svetovej populácie, skutočne stoja za pozornosť. V nasledujúcich riadkoch vám priblížime ich vývoj a dnešné rozdelenie.

História slovanských jazykov

Slovanské jazyky sa vyvinuli z praslovančiny. Tá vznikla z indoeurópskeho prajazyka približne v prvom tisícročí pred naším letopočtom. Hovorilo sa ňou na územiach medzi riekami Dneper a Visla.

Zaujímavosť: Písomná forma praslovančiny sa do dnešného dňa nezachovala. Etymológovia pri jej rekonštrukcii preto využívajú historicko-porovnávaciu metódu, ktorá je založená na analyzovaní vzťahov medzi jednotlivými slovanskými jazykmi.

Spočiatku sa praslovančina udržiavala ako jednotný jazyk. S postupom času sa z nej začali odlučovať jednotlivé dialekty – slovanské jazyky. Za jej rozpad mohlo najmä rozšírenie Slovanov do rôznych oblastí Európy a západnej Ázie.

Rozpad do 3 skupín

Praslovančina sa začala rozpadať na jednotlivé jazyky v prvom tisícročí nášho letopočtu. Došlo k zániku zatvorených slabík (zakončených na spoluhlásku) a ďalším zmenám, ktoré viedli k postupnému vzniku viacerých samostatných jazykov. Písalo sa v hlaholike vytvorenej Cyrilom zo Solúna okolo roku 862. Spočiatku sa praslovančina rozdelila na východnú a západnú jazykovú skupinu, pričom tento proces bol podmienený najmä sťahovaním germánskych kmeňov zo severu smerom na juh.

Koncom 5. storočia došlo k odčleneniu tretej veľkej skupiny slovanských jazykov, ktorá sa vytvorila v južnej Európe. Do balkánskych provincií prišla značná časť Slovanov po páde ríše Hunov.

Delenie slovanských jazykov

Slovanskými jazykmi dnes dokopy hovorí viac ako 190 miliónov ľudí. Najväčšie zastúpenie má ruština, poľština a ukrajinčina. Dodnes sa zachovalo rozdelenie na západoslovanské, južnoslovanské a východoslovanské jazyky.

Západoslovanské jazyky

Do tejto podskupiny patrí poľština, čeština a slovenčina. Radí sa sem taktiež dolná a horná lužická srbčina. Všetky tieto jazyky sú si veľmi podobné a zapisujú sa latinkou. Medzi spoločné vlastnosti patrí, že prízvuk je ustálený na jednej slabike slova. V prípade slovenčiny, češtiny a lužickej srbčiny na prvej, v poľštine na predposlednej.

Východoslovanské jazyky

Ako už napovedá ich názov, východoslovanské jazyky sa používajú vo východnej časti Európy, respektíve v Ázii. Do tejto skupiny patrí ruština, bieloruština, ukrajinčina a rusínčina. Ich spoločným znakom je, že sa zapisujú v cyrilike.

Vedeli ste, že ruština je prvý jazyk, ktorým sa hovorilo vo vesmíre? Dnes je jedným z dvoch oficiálnych jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Východoslovanské jazyky sú typické tým, že majú fonologicky voľný prízvuk. Skupiny slabík "tl", "dl" či „dn“ sa skracujú na „l“ a „n“.

Južnoslovanské jazyky

Táto jazyková skupina je rozšírená v južnej Európe, predovšetkým v oblasti Balkánu. Zaraďujeme sem bulharčinu, macedónčinu, slovinčinu, chorvátčinu, srbčinu, bosniačtinu a čiernohorčinu. Ich spoločnou vlastnosťou je vytváranie dlhých aj krátkych tvarov prídavných mien či používanie prípony -ov- v prípade plurálu.

Zaujímavosti o slovanských jazykoch

Slovanské jazyky prebrali mnohé výrazy z iných jazykových rodín, ale deje sa to aj opačne. Napríklad slovo „robot“, ktoré sa používa po celom svete, pochádza z češtiny. Použil ho Karel Čapek v románe R.U.R. Slovo robot odvodil od slova robota.

Netradičnou zaujímavosťou sa môže pýšiť aj bosniačtina. Tá sa v minulosti istú dobu zapisovala špeciálnym arabským písmom. To sa však veľmi neuchytilo a dnes sa využíva latinka.

Keďže slovanské jazyky sú si veľmi podobné, jazykovedci sa v minulosti snažili opätovne ich spojiť do jedného univerzálneho jazyka. Jedným z pokusov bol umelý medzinárodný jazyk Slovio vytvorený Slovákom Martinom Hučkom. Zatiaľ sa tieto nápady v praxi veľmi neuchytili, no uvidíme, čo prinesie budúcnosť.