Jazykové rodiny: aké je ich rozdelenie a ako vznikli?

V nasledujúcich riadkoch sa ponoríme do tajov etymológie – vedy, ktorá sa zaoberá pôvodom slov a jazykov. Skúmanie ich histórie viedlo jazykovedcov k tomu, že na celom svete definovali viacero jazykových rodín. Aké je rozdelenie jazykových rodín? Znamenajú pojmy jazyková rodina, vetva a skupina to isté?

Čo sú to jazykové rodiny?

Jazykovedci prišli na to, že v minulosti existovalo niekoľko prajazykov (niekedy sa označujú aj ako protojazyky), z ktorých sa následne vyformovali jednotlivé jazyky používané dnes. Z jedného prajazyka pritom mohlo vzniknúť viacero rôznych jazykov. A práve tie tvoria jazykovú rodinu.

Spoločným znakom jazykov jednej rodiny je podobnosť slov či gramatických pravidiel. Napríklad, voda sa po nemecky povie „wasser“, po anglicky zas „water“. Príbuznosť je teda zjavná.

Jazykové rodiny a ich rozdelenie

Avšak nie všetky jazyky jednej rodiny sú na prvý pohľad natoľko podobné, ako to vidíme na príklade vyššie. Podľa bližších príbuzností sa jazykové rodiny ďalej rozdeľujú na vetvy, skupiny, podskupiny až po konkrétne jazyky a nárečia.

Aby sme si túto hierarchiu vedeli predstaviť, ukážeme si ju na príklade.

Angličtina a slovenčina patria do jednej (indoeurópskej) jazykovej rodiny. Avšak, veľa podobností medzi týmito jazykmi nenájdeme.

Angličtina je zaradená do vetvy germánskych jazykov. Slovenčina patrí do vetvy slovanských jazykov, ďalej ju zaraďujeme do skupiny západoslovanských jazykov a podskupiny česko-slovenských jazykov.

Aké jazykové rodiny sa vyskytujú vo svete?

V súčasnosti existuje na svete viac ako 150 jazykových rodín. Niektoré sú väčšie, iné menšie. V Európe dominuje indoeurópska jazyková rodina, medzi ďalšie známe patria uralská, austronézska, čínsko-tibetská, nigersko-konžská, semito-hamitská či austroázijská.

Ako sú jazykové rodiny rozšírené vo svete si môžete pozrieť na tomto obrázku:

Zdroj: commons.wikimedia.org/wiki/File:Human_Language_Families_Map_(Wikipedia_CS).PNG

Indoeurópske jazyky – delenie na vetvy

Pri detailnejšom skúmaní indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá je najrozšírenejšia vo svete, by ste prišli na to, že ju tvoria nasledovné vetvy:

• slovanské jazyky,
• germánske jazyky,
• románske jazyky,
• baltské jazyky,
• indoiránske jazyky,
• italické jazyky,
• keltské jazyky,
• anatólske jazyky,
• grécke jazyky.

Naviac sa do indoeurópskej rodiny radí aj arménčina, albánčina či tocharčina.

Najrozšírenejšie jazykové vetvy v Európe

Na európskom kontinente sa najčastejšie stretávame s týmito jazykovými vetvami.

Slovanské jazyky

Všetky slovanské jazyky pochádzajú z praslovančiny. Vetva slovanských jazykov sa ďalej delí do ďalších skupín podľa geografického rozšírenia:

• východoslovanské jazyky – ruština, bieloruština, ukrajinčina;
• južnoslovanské jazyky – bosniančina, bulharčina, chorvátčina, macedónčina, slovinčina, srbčina;
• západoslovanské jazyky – poľština, čeština, slovenčina.

Germánske jazyky

Najpoužívanejším je angličtina, no do tejto skupiny sa radí aj nemčina, islandčina, holandčina, dánčina, švédčina či nórčina.

Románske jazyky

Románske jazyky vznikli z jedného prajazyka – latinčiny. V dnešnej dobe sú rozšírené nielen v Európe, ale aj v mnohých štátoch Ameriky. Patrí sem španielčina, portugalčina, taliančina, rumunčina, moldavčina a katalánčina.

Keltské jazyky

Táto jazyková skupina patrí medzi najmenej rozšírené a podľa prieskumov začína postupne zanikať. Patria do nej iba 3 jazyky – írčina, škótčina a waleština.

Baltské jazyky

V dnešnej dobe do tejto jazykovej skupiny patrí už len lotyština a litovčina.

Uralská jazyková rodina a ugrofínske jazyky

Okrem indoeurópskej jazykovej rodiny sa v Európe vyskytuje aj uralská, do ktorej patria ugrofínske jazyky. Azda najznámejším je maďarčina, no radí sa sem taktiež fínčina a estónčina.

Izolované jazyky

Špecifickou kategóriou jazykov sú tzv. izolované jazyky, ktoré sú natoľko špecifické, že ich jazykovedci nedokázali zaradiť do žiadnej rodiny. Sem patrí napríklad baskičtina či kórejčina.

Pidžin a kreolský jazyk

Pidžin je názov pre jazyk, ktorého slovná zásoba a gramatika vznikli spojením dvoch či viacerých jazykov. Pidžiny vznikajú najčastejšie ako dôsledok kolonizácie alebo na uľahčenie komunikácie pri výmene tovaru medzi etnikami. Vďaka ich zjednodušenej gramatike slúžia aj ako medzinárodný pomocný jazyk.

Ak sa deti začnú od malička dorozumievať pidžinom ako ich rodným jazykom, stáva sa postupne pidžin plnohodnotným jazykom. Tento proces sa nazýva kreolizácia. Výsledkom je kreolčina, resp. kreolský jazyk. Medzi kreolské jazyky zaraďujeme napríklad havajskú angličtinu či Tok Pisin – jazyk používaný na Papue Novej Guinei.