Kedy použiť predponu dys-/dis- a poly-/poli-

S týmito predponami sa môžeme stretnúť v cudzích slovách či prebratých slovách cudzieho pôvodu. Viete však, kedy sa v nich používa ypsilon a kedy mäkké i?

Predpony dys- a dis-

V slovách s týmito predponami sa často mýlime. Niet divu. Majú však rôzny pôvod i význam.

Kým predpona dis- pochádza z latinčiny a znamená opak (niečoho), prípadne negáciu či zápor, predpona dys- je pôvodom grécka a označuje chybu, poruchu, ťažkosť, oslabenosť.

S predponou dys- sa stretávame napríklad v medicíne a odborných pomenovaniach chorôb alebo rôznych porúch – dyslexia (porucha čítania), dysgrafia (porucha písania), dysfunkcia (ľahké narušenie činnosti mozgu), dysdipsia (porucha v pociťovaní smädu) a iné.

Predponou dis- slová negujeme, podobne ako slovenským ne- alebo roz-. Napríklad disparita (nerovnosť), disonancia (opak ľubozvučnosti), disharmónia (nesúlad, rozpor), disproporcia (nerovnomernosť), diskomfort (nepohodlie, nepríjemný pocit).

Predpony poly- a poli-

V tomto prípade sa tiež treba zamyslieť nad významom predpony.

Poli- pochádza z gréckeho polis (mesto, mestský štát) a je napríklad časťou slova poliklinika (t. j. poli + klinika), no predpona sa dostala postupne aj do samotných základov slov (napr. polícia, politika, kozmopolitný).

Naopak predpona poly- má význam mnohý, rôzny a nájdeme ju v slovách polyhistor (znalec mnohých vedných odborov), polychrómia (mnohofarebnosť), polyglot (znalec mnohých jazykov) a iných.

Pozor na „falošné“ predpony

Pri určovaní toho, či v predpone použiť y alebo i musíme dbať aj na to, či slovo naozaj predponou disponuje. Displej, disk, diskusia, disciplína, distrikt – to všetko sú slová začínajúce na dis, no v tomto prípade nejde o predponu. Takisto ako slovo disponovať v predošlej vete.