O babách i vadách – Lexika spisovne

Šicie potreby či šijacie?

Máte doma ihlu a niť, čiže základné šicie potreby? Alebo šicí stroj, na ktorom si šijete vlastné oblečenie? Sklameme vás: na šitie sú totiž určené potreby šijacie, rovnako ako šijací stroj.

Od slovesa šiť sa prídavné meno utvára príponou -ací od tvaru tretej osoby jednotného čísla: teda šije – šijací. Rovnako je to napríklad aj pri slovese liať: leje – lejací, alebo stáť: stojí – stojací (golier). Preto nabudúce nakúpte už len šijacie nite či šijacie súpravy a použite šijací stroj.

Nástupisko či nástupište?

Hoci väčšinou na železničnej stanici nájdete nástupište, občas sa môžete stretnúť aj s pomenovaním nástupisko. Ak si nie ste istí, ktoré pomenovanie „miesta, kde sa nastupuje do hromadného dopravného prostriedku“ je spisovné, vedzte, že podľa súčasných kodifikačných príručiek obe. Použitie takýchto dvojtvarov sa využíva aj pri ďalších slovách, napríklad schodisko/schodište alebo útočisko/útočište.

Špecifickými prípadmi sú podstatné mená stanovisko a stanovište, ktoré si tiež niektorí ľudia zamieňajú, hoci majú rozdielny význam. Stanoviskom nazývame „východisko posudzovania, postoj či hľadisko“, kým stanovište je najmä „vyhradené miesto, na ktorom niekto alebo niečo stojí, alebo vykonáva nejakú činnosť“, veľmi zriedka (a nevhodnejšie) sa používa aj s významom slova stanovisko.

Stanovisko teda zaujímame k rôznym témam, napríklad aj k polohe stanovišťa taxíkov.

Patrí zelenina do mraziaku alebo do mrazáku?

Máte v lete plný mrazák zmrzliny? Alebo mraziak? Nuž, ani jedno, ani druhé. Hoci sú tieto pomenovania pomerne rozšírené a používajú ich aj niektorí predajcovia, ide o slová prevzaté z českého mrazák, respektíve mražák. Na označenie „dlhodobej úschovne zmrazených potravín“ nájdete v slovenských kodifikačných príručkách slovo mraznička.

Niektorí ľudia dokonca ešte stále hovoria o ladničke a nie chladničke, keď pomenúvajú „skriňu s chladiacim mechanizmom na uchovávanie potravín“. Samozrejme, aj to je nesprávne prevzaté, konkrétne z českého slova lednička.

Vada vadí

Mnohých ľudí rozčuľujú vady výrobkov a tvrdia, že by nikdy nepili závadnú vodu. Podstatné mená vada a závada, vadnosť a závadnosť, ako aj prídavné mená vadný a závadný, sú však v kodifikačných príručkách hodnotené ako nesprávne. Miesto nich sa odporúča používať spisovné slová chyba, kaz, poškodenie, nedostatok, porucha, respektíve chybný, pokazený, poruchový, nevyhovujúci, v súvislosti s vodou potom aj znečistený či kontaminovaný.

Výrobky teda majú nedostatky alebo sú pokazené či poškodené, voda je kontaminovaná alebo nevyhovujúca na pitie. Mimochodom, aj sloveso vadiť sa označuje za menej vhodné. Nie je síce nespisovné, ale odporúča sa miesto neho používať vhodnejšie ekvivalenty prekážať či zavadzať. Čiže nie „vada vadí“, ale „chyba prekáža“.

Babie reči

Našou čerešničkou na torte sú dnes baby, no nemyslíme tým mladé ženy či pôrodné sestry. Reč nebude ani o detskej hre so zaviazanými očami. Babami sa nazývali a stále aj nazývajú aj staré ženy, často opustené a zanedbané. A od toho základu bolo odvodené aj prídavné meno babí označujúce niečo vlastnosťami podobné babe. Čiže staré, zanedbané, v prenesenom zmysle niekedy i počarované – aj preto sa o opustenom území hovorilo ako o babom chotári.

Pri Nitre aj dnes nájdete dedinu Báb, kedysi nazývanú aj Bab a terra Baab, neďaleko Zvolena zase dedinu Babiná, pôvodne známu pod názvom Babí sek či Babie seky, v minulosti Babuszeky a Babazeky. Tá totiž vznikla na vysekaných častiach pôvodnej usadlosti v chotári. Pri Rimavskej Sobote zase leží Babinec, kedysi nazývaný Babia Lúčka, Babalwska i Babaluchka. Ten zase pravdepodobne založili na opustenej lúčke, zarastenej burinou a bodľačím.