Spisovne proti pandémii

Apríl okrem teplého a suchého počasia priniesol do slovenčiny aj iných jazykov za náručie novotvarov. V súčasnej situácii v politicko-sociálnej sfére ste si určite všimli zvýšený výskyt slov, ktoré sa predtým používali veľmi málo, prípadne vôbec. V dnešnom príspevku sa pozrieme na niekoľko príkladov a prebádame aj zaujímavosti etymológie.

Pusipajtáš v karanténe – etymologické okienko

O flexibilite jazykov a o tom, že pejoratívne či hanlivé pomenovania môžu niekedy prekvapiť (a niektorých nevšedným znením aj rozveseliť) svedčí výraz pusipajtáš. V slovenčine toto slovo bežne pomenúva kamaráta, priateľa. Používa sa však prevažne v expresívnom význame a hanlivo označuje človeka, ktorý robí niekomu poskoka alebo je v niečom s tým druhým „namočený“, napríklad podobne ako slovo kamarádíček v češtine. Odkiaľ sa k nám ale toto slovo dostalo? Pôvodne turecké pajtaş (spoločník, druh) prešlo do maďarčiny ako pajtás a odtiaľ k nám. Ďalší etymologický zdroj hovorí aj o slove pajta (humno, stodola).

Karanténa sem, karanténa tam, dnes už takmer všetci vieme, čo sa týmto slovom myslí a prečo je dôležité ju dodržiavať. Podobný názor mali v neskorom stredoveku v Benátkach – lode museli pred zakotvením v prístave čakať pri pobreží zhruba 40 dní (po taliansky quaranta giorni), aby sa zabránilo šíreniu pandémie moru. Samotné slovo karanténa pravdepodobne pochádza z benátštiny (quarantina, čiže „približne 40“ či „obdobie 40 dní“) a  latinčiny (quadraginta, teda 40).

Ako koronavírus mení jazyky

Slová majú veľkú silu. Nedávno sa dokonca objavili správy, že Turkménsko zakázalo používanie slova koronavírus, čo však nebola celkom pravda. Spolu s (bohužiaľ) novými prípadmi nákazy však evidujeme aj narastajúci počet novotvarov, ktoré s koronavírusom a ochorením COVID-19 súvisia. Väčšinou sú tvorené spájaním slovotvorných základov, čím vznikajú relatívne ľahko pochopiteľné nové zložené slová. Žiarivým príkladom je slovo koronténa, ktoré nepotrebuje špeciálne vysvetlenie. Niektoré nové slová sú opäť pejoratívne, napríklad covidiot, osoba, ktorá sa počas pandémie správa mimoriadne nezodpovedne alebo „škrečkuje“ množstvo potravín, vďaka čomu sa k nim druhí nedostanú.

Ale poďme pekne od začiatku. Slovo koronavírus sa v slovenčine ustálilo v podobe jedného slova bez spojovníka, podobne ako názvy iných vírusov (rotavírus, papilomavírus). Názov COVID-19 je skratka odvodená z anglického Corona Virus Disease 2019 a pomenúva chorobu, ktorú spôsobuje aktuálne šíriaci sa koronavírus. Túto skratku píšeme veľkými písmenami a vyslovujeme ju ako jedno slovo (podobne ako NATO či SĽUK). Ak by sme skratku COVID-19 chceli skloňovať, slovenčina nám to umožňuje – skloňujeme iba prvú časť skratky, číslo neskloňujeme, napr. informácie o COVID-e-19. Odporúča sa však používať nesklonnú podobu doplnenú o podstatné meno (informácie o chorobe COVID-19).

Do slovníkov sa nám aj vďaka médiám dostali slová ako koronakríza, koronatest, koronapacient alebo len korona (v zmysle čas, obdobie koronavírusu). V bežnej reči sa nemusíme obmedzovať a tieto slová môžeme s pokojným vedomím používať. V odborných textoch by sme sa ale mali pridržiavať termínu koronavírus a od neho odvodených prídavných mien (koronavírusová kríza a pod.).

Vznikli aj výrazy motivované snahou ľudí nadľahčiť psychicky náročnú situáciu. Hovoríme o výrazoch ako koronákup (nákup potravín vo väčšom množstve), koroniatko (dieťa narodené zhruba 9 mesiacov po pandémii) či koronáda (zo slova kolonáda – miesto, kam chodia obyvatelia mesta na prechádzku počas karantény). Českí lingvisti zaznamenali aj „milšie“ slová, napríklad roušička – žena, šička, ktorá šije rúška alebo vařit rouškovku (vyvárať rúška vo vode – dezinfikovať). Či sa tieto slová v našom slovníku udržia aj po odznení pandémie ukáže až čas. No ako hovoria jazykovedci, sme to práve my – bežní používatelia jazyka, ktorí určujú, či sa dané slovo v našej slovnej zásobe udomácni.

Čerešnička na záver – dôležité drobnosti

Dnešný príspevok zakončíme ešte jedným zloženým slovom, ktoré často používame nespisovne a v súvislosti s rôznymi terapiami sa jeho výskyt zvýšil – arómaterapia alebo aromaterapia. Správne je ale arómoterapia, slovo vzniklo pomocou spájacej hlásky o, podobne ako slová ropovod a hlavohruď.

Radi ešte raz pripomenieme, že podľa súčasných pravidiel spisovného jazyka je správne slovo rúško, ktoré sa skloňuje podľa vzoru mesto, teda nie (tá) rúška. Nezabudnite ho nosiť a chrániť tak seba aj ostatných. Prajeme pevné fyzické aj psychické zdravie!

Stretli ste sa s novými slovami v súvislosti s koronavírusom aj vy? Podeľte sa s nami v komentároch.