Je tu prvý letný mesiac, slnečného svitu pribúda... My si v našom spisovnom okienku posvietime na zopár (jazykovedných) problémov, ktoré toto obdobie prináša. Povieme si niečo o pekelnosti počasia, nedostatku tekutín či ich nadmernej produkcii, a v čerešničke na záver sa ponoríme a schladíme v príjemnej, mierne teplej vode.

Peklá či hice

Prichádza leto a s ním aj dni, počas ktorých nestúpa iba teplota vzduchu, ale aj počet vyslovených expresívnych pomenovaní daného javu. Mnohí napríklad zvyknú konštatovať, že: „Vonku je úplné peklo.“ Peklom primárne označujeme „miesto posmrtného zatratenia; stav večného zatratenia“, expresívne potom „hrôzu, utrpenie; nepríjemnú situáciu, ťažkosti“. Keďže chceme pomenovať najmä tepelnú intenzitu, ktorá  je pre zobrazované peklo väčšinou typická, vhodnejšie by bolo povedať: „Vonku je pekelná horúčava, je tam pekelné/pekelne teplo.“ Odvodené prídavné meno pekelný totiž vyjadruje aj „veľmi veľký, veľmi intenzívny“.

Ak ale chcete svoje pocity vyjadriť čo najstručnejšie alebo už naozaj nevládzete ani zdĺhavo rozprávať, pokojne použite krátke, ale výstižné slovo – hic. V kodifikačných príručkách ho síce nenájdete, ale toto subštandardné pomenovanie prevzaté z nemeckého jazyka si našlo miesto vo vydaní Slovníka súčasného slovenského jazyka H – L z roku 2011. Hicom označujeme „veľmi horúce počasie, horúčavu, páľavu“ alebo „vysokú teplotu vzduchu v uzavretom priestore, veľké teplo“ a skloňujeme ho podľa vzoru stroj.

Dehydrovaný či dehydratovaný?

Ak počas horúcich dní neprijímame dostatočné množstvo tekutín, môže sa stať, že budeme dehydrovaní, respektíve dehydratovaní, čiže „zbavení vody, vysušení, odvodnení“. V súčasných slovníkoch, akými sú Slovník súčasného slovenského jazyka či Veľký slovník cudzích slov, sa ako správne uvádzajú oba varianty, rovnako ako pri slovesných tvaroch dehydrovať a dehydratovať alebo podstatných menách dehydrácia a dehydratácia.

Napriek tomu by sme mali dať prednosť kratším verziám týchto slov – dehydrovať, dehydrovaný. Sú nielen rozšírenejšie v odbornej literatúre, ale zároveň aj bližšie slovotvornému základu, ktorým je grécke slovo hydro, čiže voda.

Kde podpazušie končí a pazucha začína...

Ďalším problémom pri vysokých teplotách môže byť nadmerná produkcia potu, často najmä  pod pazuchami. V podpazuší. Alebo podpaží? Kde sa to vlastne potíme? Slovo pazucha (okrem toho, že je pre mnohých jedným z najvtipnejších slovenských slov) označuje „miesto pod spojením ramena s trupom, podpazušie“, respektíve „časť oblečenia v podpazuší“. Podpazuším potom nazývame „miesto pod pazuchou“. Podpažie je nesprávny, zastaraný výraz, odvodený od slova paža, ktoré však označuje „celú hornú končatinu“.

Spotené teda môžeme mať pazuchy, prípadne podpazušie. Rovnako to je aj pri meraní telesnej teploty – teplomer nevložíme do podpažia, pod pažu alebo ruku, ale pod pazuchu, respektíve do podpazušia. Pre zaujímavosť, pazuchou sa v botanike nazývame aj „miesto, kde list prirastá k steblu“, okrem toho je to tiež názov malej dedinky, časti mesta Litomyšl.

Osviežujúca čerešnička na záver

Po všetkých upotených, dehydrujúcich hicoch sa občerstvime v „mierne teplej, vlažnej vode“, takzvanej letnici. Toto pomenovanie vzniklo z prídavného mena letný pomocou prípony miesta -ica a už v šestnástom storočí slúžilo ako východisko pri pomenovaní obce v blízkosti Skalice. Najskôr Lethnyche, neskôr Letnicze, Letnica či Letnica, od roku 1920 Letničie – odvodenie tohto názvu z pomenovania letnica podporuje aj fakt, že pri tejto obci sa v minulosti nachádzali pramene teplej vody, ktorá sa využívala na domáce liečenie.