V ďalšom z jazykovedných okienok ukrytých pod hlavičkou Lexika spisovne sa dozviete nielen niečo o jelítkach, ale aj o tom, ako je to s tou našou vládou či platením DPH. Okrem toho vám ponúkneme krátke zamyslenie na tému života po smrti a i dôkaz, že Levoču nenazvali podľa častého výskytu mäsožravých šeliem.

Platca či platiteľ? Platcom či platiteľom?

Mnohí pri zakladaní živnosti riešia otázku, či sa stať alebo nestať platcom, prípadne platiteľom DPH, hoci je nám jasné, že túto problematiku nerozoberajú práve z pravopisného hľadiska. Môžu si však vydýchnuť, aspoň čo sa spisovnej slovenčiny týka – pokojne môžu byť aj platcami, aj platiteľmi. Slovenské slovníky ich totiž uvádzajú ako synonymá. Platca, platkyňa, platiteľ, platiteľka – všetky tvary sú teda správne.

Byť platca DPH alebo platcom DPH – to je (už iná) otázka. Všeobecne sa totiž tvar nominatívu používa, ak hovoríme o trvalej vlastnosti, napr. v prípade „je večný študent“. Tvar inštrumentálu používame pri pomenúvaní prechodnej vlastnosti – „v súčasnosti je študentom gymnázia“. Vhodnejšie je teda použiť „som platcom DPH“,  respektíve „som platiteľom DPH“, ako „som platca DPH“, no ani tento tvar nie je vyslovene nesprávny.

Čo môže byť po smrti?

Hoci slovné spojenie „byť po smrti“ je v bežnej i mediálnej komunikácii vcelku frekventované, mali by ste vedieť, že k nám prešlo z češtiny a z hľadiska spisovnej slovenčiny ho považujeme za nadbytočné. Význam „prestať žiť“ je totiž  obsiahnutý nielen v spojení „je mŕtvy“ či slovesách zomrieť a umrieť, ale aj v dlhom synonymickom rade obsahujúcom knižné slová (dokonať, skonať), poetizmy (zmrieť), frazeologizmy (prekročiť prah života, odísť na večnosť), slangové výrazy (exnúť), kladné expresívne (ísť voňať fialky odspodu, zatrepať krpcami) i záporné, hrubé slovné spojenia (skapať, zgegnúť)... Výhovorka, že neexistuje dostatočne výstižné pomenovanie, teda v tomto prípade neobstojí.

Môžeme sa nad tým zamyslieť aj trochu pravopisno-spirituálne: slovom smrť označujeme „zánik života (najmä u človeka)“ a slovom byť „jestvovať, existovať, žiť, vyskytovať sa, byť naporúdzi“. Môžeme teda jestvovať aj po zániku života?

Tá naša vláda...

Pre niektorých ľudí je mätúci pravopis slova vláda, a to konkrétne v prípade vláda Slovenskej republiky, vláda Veľkej Británie či vláda Róberta Fica. Radi jej dávajú charakter vlastného podstatného mena a píšu ju s veľkým písmenom na začiatku – Vláda. Slovo vláda však v takomto kontexte pomenúva „najvyšší výkonný orgán štátnej moci, zbor ministrov s jeho predsedom“, a teda všeobecne každú vládu každej republiky či strany.

Keby napríklad jestvovala Vláda Róberta Fica, znamenalo by to, že Róbert Fico túto vládu vlastní, vytvoril ju ako vlastnú inštitúciu (do politických komentárov zachádzať nebudeme). Vláda Slovenskej republiky totiž tiež nie je názvom inštitúcie, veď máme Úrad vlády Slovenskej republiky. Ak by sme to predsa obrátili a použili pomenovanie „slovenská vláda“, bolo by trochu zvláštne napísať to ako „slovenská Vláda“, či nie?

Budete dnes obedovať jelítka?

Ak pochádzate z Čiech či z niektorých vybraných regiónov Slovenska, napríklad Záhoria, a nie ste vegetarián, je možné, že budete. Spisovná slovenčina však na označenie mäsiarskeho výrobku, „čreva naplneného zmesou mletého uvareného bravčového mäsa, vnútorností, krúp, ryže alebo žemlí“, používa výraz jaternica. Mnohí sa teraz možno ohradíte, že medzi jelitom a jaternicou je rozdiel, sem idú krúpy, tam ryža, sem vnútornosti, tam krv... A vôbec, kde sme nechali hurky? Nuž, slovníky nepustia.

Dobrou správou však je, že jelito ešte stále môžete použiť na expresívne označenie „hlúpeho, obmedzeného alebo tučného človeka“, lebo uznajte... Vytýkať niekomu, že je „lenivá jaternica“, naozaj nemá ten správny cveng.

Tam, okolo Levoči, tam še voda toči.

V rámci čerešničky na záver si dnes priblížime slovo levoč, respektíve levoča, ktoré, ako iste tušíte, súvisí s názvom mesta vo východnej časti našej krajiny. Levoč(a) označoval „často zalievaný priestor povodňami, najmä po dlhodobých dažďoch, v čase topenia snehu“.

Pomenovanie bolo odvodené použitím slovotvorných prípon zo slovného koreňa lev-, ktorý nájdeme v slovenských slovách odlev, výlev; či v českých a poľských polévati, polewa, wylew. Na brehoch často rozvodneného potoka Leucha, kde bolo lokalizované aj staré slovanské osídlenie, teda vyrástla rovnomenná usadlosť, neskôr nazývaná Lyucha, Lewucža, dnes Levoča. Tento výklad podporuje aj nemecký názov záhradkárskej oblasti Rohrgrund, známy už z minulosti, ktorý vo voľnom preklade označuje územie porastené vlhkomilnou trstinou.