(Ne)rozprávajte ako niektorí moderátori spravodajských relácií

Lukáš Slovák Ciferník25.09.2019 Lexika spisovne – jazykové okienko Čas čítania: 3 min.
predmety typické pre novinárov a reportérov rozložené na stole
Čas čítania 3 min

Každý deň je plný noviniek a správ z rôznych odvetví či sfér – od serióznejších aktualít až po reportáže o novonarodených šteniatkach. Veľa z nich sa k nám dostáva práve z rozhlasu a televízie – sú teda „hovorené“ (nie vždy sú striktne čítané) a pri takomto podaní sa občas stane, že aj tí najspisovnejší  profesionáli sa „utnú“. Dnes sa pozrieme na niektoré jazykové prešľapy moderátorov a redaktorov, s ktorými sa bežne stretávame.

Nesprávne vykanie

O vykaní sme si už niekoľko slov povedali (napríklad v článku o písaní emailov), no táto téma stále ostáva populárnou. Nesprávne vykanie ste určite zachytili pri prejavoch politikov, moderátorov či inde na verejnosti.

Pre správne vykanie vám stačí poznať dve pravidlá:

1. Najdôležitejšie je použitie slovesa v množnom čísle – „Pán moderátor povedali by ste mi... ukázali by ste mi...“ (nie ukázal by ste mi).
2. Druhým základným kameňom sú správne koncovky prídavných mien. Tieto sú v jednotnom čísle a zhodujú sa s osobou, ktorú oslovujeme v rodeBoli by ste taká dobrá a.../Boli by ste taký dobrý a... (nie Bol by ste takí dobrí).

Dôležitá je aj zdvorilosť, obvykle teda mladší vykajú starším, podriadení nadriadeným,... Ale to už od spisovnej slovenčiny odbočujeme.

Zvratné slovesá

„Pani Jana si sťažovala na zlé živobytie a súd jej nechcel dať za pravdu.“
V tomto prípade je zvratné zámeno „si“ nesprávne. Vo význame ponosovala sa, vyslovovala nespokojnosť je správna podoba sťažovala sa.

So zvratnými slovesami súvisí aj občasné nesprávne použitie pádov. „Je potrebné sa v budúcnosti vyvarovať takémuto konaniu, ak chceme úspešnú zahraničnú politiku.“ Zachytili ste chybu? Nebol použitý správny pád – vyvarovať sa (genitív – koho, čoho) konania.

Jeden celé nula stodvadsaťpäť?

Slovné vyjadrenie desatinných čísel je častým postrachom niektorých hlásateľov, moderátorov či tvorcov správ, najmä ak ide o príspevok z finančného sektora, výsledky analýz, prieskumy a rozbory plné čísel.

Číslovky a desatinné čísla majú špecifický spôsob čítania:

  • 0,6 kg – nula celých šesť desatín kilogramu;
  • 1,4 % – jedna celá štyri desatiny percenta;
  • 2,8 km – dve celé osem desatín kilometra;
  • 6,257 g – šesť celých dvestopäťdesiatsedem tisícin gramu.

Pomôckou je doplniť si do výrazu (teda k slovu „celých/celá“) v mysli slovo „jednotka“, a to nasledovne: „nula celých (jednotiek) (a) šesť desatín kilogramu, dve celé (jednotky) (a) osem desatín kilogramu“.

V hovorovej reči často počujeme „jedna celá štyri percenta“ a iné skrátené podoby.

Meno, mesto, zviera, vec a obyvateľ

Ďalším frekventovaným problémom je čítanie a skloňovanie mien obyvateľov a miest, najmä ak ide o zložené pomenovania.

Pravidlá pomenovania obyvateľov a tvorby prídavných mien sú dosť zložité, závisia napríklad od počtu slabík slovotvorného základu, od jeho zakončenia, od zaradenia geografického pomenovania k slovnému druhu a iných faktorov, ktoré by si azda zaslúžili vlastný článok. Ich správne používanie nadobudneme najlepšie praxou a keď si nie sme istí, radšej si správnosť a spisovnosť overme.

Často sa nesprávne používa práve prípona -ovia, napríklad Turkovia, namiesto správneho Turci (Turek, Turkyňa).

Ako na skloňovanie názvov miest a obcí?

Ak trávite dlhú dobu v aute a počúvate tzv. dopravný servis, možno ste zachytili drobné odchýlky v skloňovaní názvov obcí, najmä ak ide o obce zakončené na krátke „a“ a dlhé „á“.

Napríklad obce Poloma, Divina, Radoma či Drietoma končia na krátke „a“, čiže sa skloňujú podľa vzoru žena/ulica.

Naopak napríklad Belá, Pohorelá, Dobšiná, ktoré končia na „á“ sa skloňujú podľa vzoru pekný – majú charakter prídavných mien.

Správne tvary sú preto tieto: Polome, Divine, Radome, Drietome a Belej, Pohorelej, Dobšinej.

Ak teda budete počuť: „Vodiči sa zdržia pred vjazdom do Divinej,“ je to nesprávne.

Čerešnička na záver – Z Kualy Lumpuru až do Ria de Janeiro

Pokiaľ ide o skloňovanie cudzích a zložených názvov, moderátori to majú relatívne jednoduché a je tu aj istá voľnosť. Ak pomenovanie obsahuje predložku, skloňuje sa len jeho prvá časť – turisti z Ria de JaneiroSantiaga de Compostela (mesto Rio de Janeiro, mesto Santiago de Compostela), polícia z Reggia di Calabria (z mesta Reggio di Calabria) a podobne.

Skloňovanie bezpredložkových názvov závisí opäť od ich zakončenia, od ustáleného používania, rodu či pôvodu. Známe alebo často používané názvy sa zvyknú skloňovať: Kuala Lumpur – z Kualy Lumpuru, Jakarta – z Jakarty, o Jakarte, Tchaj-pej – z Tchaj-peja.

Nesklonné sú pomenovania, ktoré sú pre slovenčinu zakončené netypicky, ako napríklad Buenos Aires.

Ako si pomôcť, ak nevieme správny tvar? Stačí napríklad pridať slovo „mesto“ – z mesta Nay Pyi Taw, z mesta Phnom Pénh.

Stretli ste sa aj vy s podobnými nejasnosťami v spravodajských reláciách? Podeľte sa s nami v komentároch.

 
Lukáš Slovák
Lukáš Slovák
Project manager

V LEXIKE som svoju kariéru začal v roku 2016 ako asistent projektových manažérov a s prestávkami na pracovno-jazykové pobyty v USA a Taliansku som postupne dokončil štúdium prekladateľstva a tlmočníctva v kombinácii angličtina-taliančina. Následne som prešiel na pozíciu projektového manažéra. Prekladaniu a prekladom som sa aktívnejšie venoval od roku 2014, momentálne však na ne neostáva priestor, tak si radšej prečítam dobre preloženú (či nepreloženú) knihu. Moje pozadie mi umožňuje detailne spracovať a riadiť projekty a vyhovieť i netradičným požiadavkám našich klientov. S prekladateľmi sa rád pozhováram aj na/o niektorej z „jazykových“ rovín.

Čítaj viac



Páči sa vám čo píšeme?
Povedzte to ďalej!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *