Apostilácia, legalizácia, superlegalizácia, osvedčenie, overenie – vyznáte sa v pojmoch?

Máte pred sebou dokument, ktorý budete predkladať v zahraničí. Viete, že ho potrebujete nejakým spôsobom overiť, no ponúka sa veľa možností: apostilácia, legalizácia, superlegalizácia, osvedčenie, overenie... Ktorý spôsob je ten správny?

Zorientovať sa vám pomôže náš článok, v ktorom vám vysvetlíme, čo jednotlivé pojmy znamenajú a kedy sa jednotlivé spôsoby overenia vyžadujú.

Apostila

Ak chcete úradný dokument alebo verejnú listinu vydanú na Slovensku použiť na právne účely v zahraničí alebo naopak, s najväčšou pravdepodobnosťou budete okrem úradného prekladu potrebovať apostilu (Apostille), bez ktorej by dokument nebol akceptovaný.

Apostila je zvláštne osvedčenie, ktoré sa pripája k verejnej listine za účelom jej použitia v zahraničí. Vyžaduje sa preto, aby si boli úrady v zahraničí isté, že listina nie je falzifikát a je naozaj vydaná oprávneným orgánom.

Apostila neosvedčuje pravdivosť obsahu verejnej listiny, ku ktorej je pripojená. Osvedčuje hodnovernosť podpisu a funkciu osoby, ktorá listinu podpísala, prípadne pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine. Takáto forma vyššieho overenia sa vykonáva aj na znalecké a prekladateľské doložky.  Umiestňuje sa na verejnú listinu, prípadne na jej nadstavenie (tzv. allonge), ktoré je súčasťou listiny.

Na Slovensku sa apostilujú dokumenty od roku 2002, kedy sme pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 (tzv. Haagský dohovor). Apostila tak nahradila dovtedy platnú superlegalizáciu (konzulárne vyššie overenie).

Orgánov, ktoré vydávajú apostilu je viac, neexistuje jeden špecializovaný úrad. Závisí preto od toho, aký dokument potrebujete apostilovať. Viac informácií o tom, kde môžete dať apostilovať rôzne typy dokumentov a príklad, ako vyzerá proces apostilácie v praxi, sa dočítate v tomto článku.

Legalizácia a superlegalizácia

Ak verejnú listinu vydanú na Slovensku plánujete použiť v krajine, ktorá nie je členským štátom Haagskeho dohovoru, je potrebné, aby bola táto listina ako poslednou štátnou inštitúciou  osvedčená na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tento proces sa nazýva legalizácia. Následne je potrebné listinu predložiť k tzv. superlegalizácii na veľvyslanectve štátu, v ktorom budete listinu predkladať.

Osvedčenie a overenie

Aký je rozdiel medzi osvedčením a overením? V podstate žiaden. Osvedčenie je zákonné znenie notárskeho úkonu. V praxi sa však častejšie stretávame s ľudovým označením overenie.

Notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o správnosti odpisu alebo fotokópie listiny – vidimácia (ľudovo: overenie fotokópie), osvedčenia o pravosti podpisu na listine – legalizácia (ľudovo: overenie podpisu), osvedčenia o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo. V týchto prípadoch pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.

Ďalej vydáva notár osvedčenia o protestácii zmeniek, o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, o tom, že je niekto nažive, o vyhlásení o vydržaní, o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom a o iných skutočnostiach, ku ktorým spíše notársku zápisnicu.

V nasledujúcom článku sa pozrieme na konkrétne príklady toho, ako prebieha proces vyššieho overenia pri rôznych typoch dokumentov.  

Zdroje: https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Medzinarodne-pravo/Overovanie-listin%E2%80%93APOSTILY/Uvod.aspx
https://www.mzv.sk/cestovanie-a-konzularne-info/doklad-vydany-v-sr-na-pouzitie_v-cudzine
https://www.notar.sk/Not%C3%A1rskakomora/%C3%9Akony.aspx