Islandčina – bude jej zvoniť umieračik?

Hovoria vám niečo takzvané mŕtve jazyky? Sú to jazyky, ktoré už nemajú rodených hovoriacich. Medzi nimi je najznámejšia latinčina, ale patrí k nim aj pre nás známa (aspoň zo školských lavíc) staroslovienčina.

Možno sa pýtate, prečo sme o islandčine začali hovoriť takto smútočne. Nuž, je to preto, lebo aj islandský jazyk sa pomaly, ale isto stáva jedným z mŕtvych jazykov. Aspoň nateraz to predpovedajú jazykovedci a rôzni analytici. Aj napriek tomu, že islandčina ešte stále dýcha a používa ju bezmála 330-tisíc hovoriacich, je na pokraji zaniknutia. A „poďakovať“ sa môže predovšetkým neporaziteľnej a večne živej angličtine. Napríklad tínedžeri sa medzi sebou rozprávajú viac po anglicky ako svojou rodnou rečou. Ďalším problémom je turistický boom, ktorý Island zažíva. Práve kvôli turizmu je zvýšený dopyt po anglicky hovoriacich ľuďoch.

Islandčina sa nevzdáva a bojuje!

Islandčina je unikátny severský jazyk a Islanďania ho považujú za svoj symbol a znak národnej hrdosti. Napriek tomu, že neustále používanie angličtiny má za následok, že islandčina už prestáva byť v móde a v súčasnosti je jej používanie veľmi ohrozené, Islanďania bojujú za to, aby ich jazyk nezmizol z mapy svetových jazykov. Hlavne starší obyvatelia Islandu nezabúdajú na to, že ich jazyk zohral v minulosti dôležitú úlohu napríklad pri získaní nezávislosti ich malebnej krajiny.

Island si je vedomý, že musí podniknúť kroky na to, aby sa ich pôvodný jazyk zachoval a opäť nabral na svojej popularite. Azda najdôležitejšia je podpora islandského jazyka na školách, a to nielen medzi žiakmi a študentmi. Aj kvôli veľkému „udomácneniu“ angličtiny sa tamojšie ministerstvo školstva rozhodlo investovať niekoľko miliónov dolárov do implementácie islandského jazyka do technických zariadení s cieľom, aby u mladých ľudí vzbudili zvýšený záujem o ich rodný jazyk.

Aká je vlastne islandčina?

Islandský jazyk je severogermánsky jazyk, patriaci do rodiny indoeurópskych jazykov. Jeho pôvod siaha do obdobia Vikingov a Keltov, ktorí postavili základy islandského jazyka. Ďalší vývoj islandčiny ovplyvnila dánčina a severské jazyky. Od stredoveku sa tento jazyk takmer vôbec nezmenil a vďaka tomu, že bol Island izolovanou krajinou, nebol ovplyvňovaný ani inými európskymi jazykmi.

Islandčina je úradným jazykom iba na Islande, no ako jazyk diaspóry sa používa v USA, Kanade alebo Dánsku. Islandský jazyk sa zapisuje latinkou a abeceda pozostáva z 32 písmen.

Z pohľadu gramatiky rozlišuje tri rody podstatných mien, tri osoby a dve čísla. Podstatné a prídavné mená sa skloňujú pomocou štyroch pádov – nominatív, genitív, datív a akuzatív. Jednou z gramatických zaujímavostí je, že pre každý rod a pád existujú špecifické koncovky, ktoré sa pridávajú na konci, teda za koreňom slova. A aby toho nebolo málo, islandčina používa okrem týchto koncoviek aj určité členy. Azda najtvrdším orieškom je podľa ľudí učiacich sa islandčinu zložitá výslovnosť a dĺžka islandských slov.

Keď už hovoríme o dĺžke slov, pripravili sme si pre vás najdlhšie islandské slovo pozostávajúce zo 64 písmen: „Vaðlaheiðarvegavinnuverkfærageymsluskúraútidyralyklakippuhringur“ a v preklade znamená: „Krúžok na kľúčenku, používaný pre vonkajšie kľúče pracovníkov cestnej premávky, ktorý sa stratil v tuneli s názvom Vaðlaheiði".

Na záver ešte jedna zaujímavosť: napriek popularite angličtiny na tomto ostrove, Islanďania do svojho rodného jazyka neradi preberajú medzinárodné slová a všetko radšej prekladajú po svojom. Napríklad telefón sa u nich povie „sími“, fotoaparát je „myndavél“, múzeum sa povie „safn“ (často používané ako prípona, podľa typu múzea) a polícia je po islandsky „lögregla“.

No čo na to poviete? Zaujímavý jazyk, však?